Britská centrálna banka nezmenila úrokové sadzby
2. 2. 2024
Dôvodom je stále príliš vysoká inflácia.
Britská centrálna banka (BoE) vo štvrtok podľa očakávania svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenila, už štvrté zasadanie po sebe. Ponechala ich na 16-ročnom maxime. Naznačila však zníženie sadzieb v tomto roku. TASR o tom informuje na základe správ AP a RTTNews.
Deväťčlenný výbor pre menovú politiku na februárovom zasadnutí BoE hlasoval v pomere 6:3 za ponechanie hlavnej úrokovej sadzby na úrovni 5,25 %. Členovia výboru tak neboli jednotní, pričom dvaja hlasovali za zvýšenie úroku o 25 bázických bodov a jeden za jeho zníženie o 25 bázických bodov. Zvyšných šesť členov výboru uviedlo, že zachovanie súčasnej sadzby bolo na tomto stretnutí opodstatnené. Ale uznali, že riziká pre infláciu sú vyváženejšie.
„Menová politika bude musieť zostať reštriktívna dostatočne dlho, aby sa inflácia v strednodobom horizonte udržateľne vrátila k cieľu BoE na úrovni 2 %," uviedla banka.
BoE predpokladá, že inflácia v Spojenom kráľovstve v 2. štvrťroku 2024 dočasne klesne na svoju cieľovú úroveň 2 %, ale v 3. a 4. štvrťroku opäť vzrastie. Banka odhaduje, že inflácia by mala o dva roky dosiahnuť 2,3 % a o tri roky 1,9 %. Predstavitelia banky zároveň očakávajú, že rast ekonomiky sa bude postupne zrýchľovať...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Energie po novom: úspory aj nové dotácie
24. 10. 2018
Doteraz elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov museli vykupovať prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav a používať ju na krytie strát. Tento systém nahradí centralizácia prostredníctvom jednotného výkupcu, ktorým bude Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, takzvaný OKTE. Od 1. januára 2020 sa stane jediným zúčtovateľom podpory.
„Rok 2019 potrebujeme ako prechodné obdobie, aby bola prijatá potrebná príslušná vykonávacia legislatíva,“ vysvetlil Boris Balog, riaditeľ zákonotvorného odboru rezortu hospodárstva. Igor Paško z OKTE zhodnotil, že čas, ktorý má spoločnosť na prípravu, je dostatočný. Navyše, všetci „zelení“ výrobcovia dotáciu nedostanú automaticky. Pre nové zariadenia bude platiť viac trhovo orientovaný typ podpory – príplatok, takzvaný zelený bonus, si budú musieť zariadenia s výkonom nad 500 kilowattov vysúťažiť v aukcii, kde si štát vyberie zariadenie, ktoré podporí. Konečná cena tak bude výsledkom súťaže. Podmienky pre existujúce dotované zariadenia sa im zachovajú až do uplynutia zaručenej 15-ročnej lehoty podpory.
Slovensko je na 42. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti
23. 10. 2018
Oproti minulému roku si pohoršila o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2018, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). TASR o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Prvé miesto obsadili Spojené štáty americké, nasledované Singapurom a Nemeckom. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika (29. miesto). Poľsko obsadilo 37. pozíciu a Maďarsko 48. miesto.
V tomto roku sa skóre krajín po prvý raz počítalo pomocou novej metodológie. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0 zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie, väčšou váhou prihliada na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšiu na výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). „Pozícia SR sa mierne zhoršila, a to aj napriek tomu, že skóre konkurencieschopnosti sa mierne zlepšilo. V rebríčku nás však predstihli krajiny, ktoré zlepšovali podmienky na podnikanie a ekonomický rast o niečo výraznejšie ako SR,“ povedal Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. Pozitívne je hodnotená makroekonomická stabilita, zdravotný stav obyvateľstva a celková úroveň infraštruktúry. „Výraznejšiemu rastu SR v rebríčku bránia chronické problémy podnikateľského prostredia, najmä kvalita verejných inštitúcií. Máme čo doháňať v posilňovaní nezávislosti súdov, vymáhateľnosti práva, boji proti korupcii a znižovaní administratívnej náročnosti podnikania,“ uviedol Serina.
Odvod zatrasie obchodmi
22. 10. 2018
Drahšie potraviny, menej obchodov a penále Slovensku z Bruselu? Práve takto by podľa kritikov mohol dopadnúť takzvaný osobitný odvod pre obchodné reťazce. Zákon, ktorý odvod zavádza, sa má dostať do prvého čítania už na schôdzi parlamentu, ktorá sa začala v utorok.
Koaličná SNS, ktorá návrh pripravila, argumentuje, že sa získajú peniaze na podporu domácich producentov a kvalita potravín stúpne. Namieste je však aj otázka, do akej miery 159 miliónov eur, ktoré sa majú cez odvod na budúci rok získať, zatrasie obchodmi. Daná suma je totiž až dvojnásobkom toho, čo štát od reťazcov ročne inkasuje na daniach z príjmu. Niektorí obchodníci na daniach platia viac, iní menej. Odvod prichádza v čase, keď najmä pre rast cien ropy dražie doprava s dosahom aj na ceny potravín. Inflácia po rokoch stabilných cien rastie až k trom percentám, čo ľuďom uberá z reálneho rastu platov. „Odvod predstavuje čistý náklad, ktorý za normálnych okolností musí byť niekde zohľadnený,“ upozorňuje hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová. "So zavedením nového odvodu reťazec nesúhlasí,“ dodáva. "Tento odvod môže napríklad ovplyvniť ceny, spoluprácu s dodávateľmi, spomaliť rast miezd či znížiť investície,“ hovorí Langová. Generálny riaditeľ spoločnosti Coop Jednota Ján Bilinský dokonca hovorí o reálnom ohrození. "V prípade zavedenia odvodu sa menšie vidiecke predajne stanú nerentabilné, čím dochádza k ohrozeniu aj lokálnych výrobcov potravín, ktorí sú na tieto predajne existenčne odbytovo naviazaní,“ argumentuje. Poslanec SNS Radovan Baláž sa dosahov odvodu na reťazce a nepriamo aj na spotrebiteľov neobáva. "Je priestor, aby tento odvod reťazce vykryli svojimi vysokými obchodnými prirážkami,“ hovorí. Reťazce však trvajú na tom, že odvod je neprimerane vysoký. Avizujú reakciu v podobe krízových riešení, ktoré by však pocítili dodávatelia aj spotrebitelia. "Vychádzajúc z reálnych ekonomických výsledkov subjektov skupiny Coop Jednota, po zavedení osobitného odvodu v navrhovanej výške 2,5 percenta z čistého obratu by sa všetky dostali do straty,“ hovorí Bilinský. Pri pohľade na vlaňajšie hospodárske výsledky tohto reťazca je zrejmé, že nový odvod by ho vyšiel draho. Coop Jednota by na osobitnom odvode mohla zaplatiť, ak vychádzame z údajov za minulý rok podľa portálu Finstat, aj vyše 28 miliónov eur. Na dani z príjmu však sieť platila vlani niečo vyše 3 milióny eur. Odvod sa má platiť z čistého obratu a nie zo zisku, ako je to v prípade dane z príjmu. Čistý obrat totiž nezohľadňuje náklady obchodníka ani prípadné zľavy, straty či investície. Obchodníci tak reálne môžu čeliť situácii, že sa vďaka novému zákonu ocitnú v červených číslach.
Na testovanie noviniek sme ideálnou krajinou
19. 10. 2018
Stačí si vybrať správnu veľkosť, farbu, strih či materiál tovaru, vložiť ho do nákupného košíka, vybrať spôsob platby a doručenia a niekedy má zákazník objednaný balíček pred dverami domu aj do niekoľkých hodín. Online nákupy sú jedným zo spôsobov, ktorým môže spotrebiteľ ušetriť čas a naplniť svoje potreby a priania niekoľkými jednoduchými kliknutiami. „Slováci stále viac nakupujú aj to, čo by si pred pár rokmi radšej zašli vybrať do kamennej predajne,“ informuje o nových trendoch v nakupovaní Alexandra Čermáková, obsahová manažérka Heureky.
Nakupovanie cez internet napreduje takmer vo všetkých kategóriách. Na popredných priečkach sa pritom držia nákupy oblečenia a módnych doplnkov. Podľa prieskumu agentúry Nielsen má skúsenosť s nákupom tohto tovaru až 59 percent slovenských spotrebiteľov. Dôvody možno hľadať predovšetkým v pohodlnosti a zaneprázdnenosti zákazníka. Nielen o aktuálnych, ale aj o budúcich trendoch v slovenskom a medzinárodnom obchode budú hovoriť odborníci na konferencii Slovenské obchodné fórum už 6. novembra v Hoteli Saffron v Bratislave.