Britská centrálna banka nezmenila úrokové sadzby
2. 2. 2024
Dôvodom je stále príliš vysoká inflácia.
Britská centrálna banka (BoE) vo štvrtok podľa očakávania svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenila, už štvrté zasadanie po sebe. Ponechala ich na 16-ročnom maxime. Naznačila však zníženie sadzieb v tomto roku. TASR o tom informuje na základe správ AP a RTTNews.
Deväťčlenný výbor pre menovú politiku na februárovom zasadnutí BoE hlasoval v pomere 6:3 za ponechanie hlavnej úrokovej sadzby na úrovni 5,25 %. Členovia výboru tak neboli jednotní, pričom dvaja hlasovali za zvýšenie úroku o 25 bázických bodov a jeden za jeho zníženie o 25 bázických bodov. Zvyšných šesť členov výboru uviedlo, že zachovanie súčasnej sadzby bolo na tomto stretnutí opodstatnené. Ale uznali, že riziká pre infláciu sú vyváženejšie.
„Menová politika bude musieť zostať reštriktívna dostatočne dlho, aby sa inflácia v strednodobom horizonte udržateľne vrátila k cieľu BoE na úrovni 2 %," uviedla banka.
BoE predpokladá, že inflácia v Spojenom kráľovstve v 2. štvrťroku 2024 dočasne klesne na svoju cieľovú úroveň 2 %, ale v 3. a 4. štvrťroku opäť vzrastie. Banka odhaduje, že inflácia by mala o dva roky dosiahnuť 2,3 % a o tri roky 1,9 %. Predstavitelia banky zároveň očakávajú, že rast ekonomiky sa bude postupne zrýchľovať...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Podpora najmenej rozvinutých okresov
13. 9. 2021
Cieľom návrhu zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zefektívnenie poskytovania finančného príspevku na pomoc najmenej rozvinutým okresom, a to s ohľadom na jeho lepšiu adresnosť a transparentnosť.
Návrh zákona rovnako reaguje na transformáciu úloh a mieru zodpovednosti, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2020 prešli na novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, čo súvisí i s prechodom kompetencie rozhodovania o poskytnutí regionálneho príspevku.
Návrh zákona prinesie urýchlenie a zefektívnenie procesov pri poskytovaní regionálneho príspevku a zároveň zohľadňuje odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli z výsledkov kontroly zameranej na čerpanie regionálneho príspevku, príčiny a dopady nečerpania na plnenie úloh akčného plánu. Nahrádza sa pôvodný model prípravy a vyhodnocovania výziev na poskytnutie regionálneho príspevku založeného na odporúčaniach okresných úradov novým transparentným modelom Riadiacich výborov zložených zo zástupcov Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, vyšších územných celkov, do ktorých najmenej rozvinuté okresy patria, okresných úradov najmenej rozvinutých okresov, miest a obcí najmenej rozvinutých okresov a sociálno-ekonomických partnerov. Skúsenosti z minulosti totiž odhalili i prípady, kedy dochádzalo k zjavne neúčelnému nakladaniu s regionálnymi príspevkami bez priamej väzby na riešenie rozvojového problému v regióne.
Návrh zákona prinesie zjednodušenie procesu schvaľovania záväzných dokumentov týkajúcich sa poskytovania regionálneho príspevku. Nahrádzajú sa vládou schválené dva záväzné dokumenty, t. j. Akčný plán najmenej rozvinutého okresu a Ročné priority, jedným záväzným dokumentom Plánom rozvoja, ktorý ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu bude obsahovať súbor konkrétnych aktivít na riešenie rozvojového problému v regióne. Návrh zákona zavádza i novú koncepciu najmenej rozvinutých území, ako území tvorených susediacimi najmenej rozvinutými okresmi s rovnakými či podobnými problémami, v rámci ktorých existuje potreba plánovania regionálneho rozvoja týchto území s ohľadom na širšie súvislosti prirodzeného regiónu.
Návrh zákona prihliada aj na potrebu aktualizácie kritérií na posudzovanie okresu ako najmenej rozvinutého okresu, a to o kritérium, ktoré medzi najmenej rozvinuté okresy radí i okresy kompletne obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Z poznatkov z praxe totiž plynie, že pokiaľ sa takýto okres vyskytne, ide zväčša o okres, ktorý má spravidla rovnaké rozvojové problémy ako sú v okresoch spĺňajúcich podmienku najmenej rozvinutého okresu, ktoré ho obklopujú.
K
Návrh zákona o významných investíciách
13. 9. 2021
Problematiku vydávania osvedčení o významných investíciách upravuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reagoval predovšetkým na majetkovoprávnu situáciu s pozemkami a na príliš dlhý proces ich vysporiadania a výkupu v prípade prípravy území pre nové investície väčšieho rozsahu.
Situácia v tejto oblasti sa za viac ako 20 rokov zmenila vo väčšine vstupných atribútov, zatiaľ čo situácia v oblasti majetkovoprávnej ostáva porovnateľná.
Návrh nového zákona reaguje na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, strategických parkov, resp. území. Nový zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax, ktorú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky získalo počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy.
Návrh zákona ponecháva niektoré osvedčené prvky, ako napr. schvaľovanie významnej investície vládou Slovenskej republiky. Predovšetkým z pohľadu potreby potvrdenia verejného záujmu je vhodné, aby prípadné udelenie osvedčenia potvrdila svojim rozhodnutím vláda Slovenskej republiky.
Návrh zákona zavádza pojem strategické územie. Ide o základný prvok pri príprave významnej investície, pričom za jeho realizáciu bude zodpovedný výhradne štát.
Prakticky sa tak končí možnosť vyvlastňovať pozemky dotknutého územia súkromným investorom. Táto činnosť bude realizovaná výhradne organizáciami pod priamou kontrolou štátnych inštitúcií.
Návrh zákona ustanovuje základné všeobecné podmienky na kvalifikovanie sa na osvedčenie o významnej investícií. Približuje sa ku charakteru podmienok v prípade poskytovania investičnej pomoci, keďže tieto nástroje môžu byť často na seba nadväzujúce.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave návrh zákona výrazne znižuje niektoré podmienky, ako napríklad minimálna výmera strategického územia, minimálna výška investície alebo minimálny počet novo vytvorených pracovných miest. Reaguje tak na trendy v oblasti inteligentného priemyslu a zvyšovania produktivity.
Návrh zákona zároveň veľmi presne definuje proces schvaľovania žiadosti o osvedčenie o významnej investícií, ako aj kontrolu plnenia podmienok a povinností držiteľa osvedčenia o významnej investícií. Súčasne presne definuje sankcie v prípade správnych deliktov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je nanovo definovať podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách. Tie môžu byť naďalej také investície, ktoré budú realizované v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja alebo po novom, ktoré sú určené na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.
Osobitným cieľom návrhu zákona je presne definovať, a teda aj podporiť výstavbu strategických parkov, ktoré budú pripravené na príchod nových investícií, predovšetkým do menej rozvinutých regiónov.
K
Index ekonomického sentimentu sa vrátil do mínusu
10. 9. 2021
Index ekonomického sentimentu sa v auguste prepadol do negatívnych hodnôt, keď z júlových deviatich bodov poklesol na mínus tri body (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je nula bodov).
Hlavným dôvodom prečo ekonómovia naďalej očakávajú spomaľovanie slovenskej ekonomiky je predpoklad sprísnenia pandemických opatrení, ktorý za jeden z dôvodov spomalenia označilo až 53 percent respondentov.
V porovnaní s júlom, kedy pozitívnu pandemickú situáciu očakávalo až 30 percent respondentov, sa toto číslo v auguste prepadlo na 15 percent.
V
Ekonomická aktivita je späť, výhľad podmienečný
6. 9. 2021
Podľa údajov HDP si slovenská ekonomika, po očistení o sezónne efekty, polepšila v druhom kvartáli oproti prvému o dve percentá. Čiastkové údaje za júl a august naznačujú, že obdobne svižne pokračuje oživovanie ekonomickej aktivity aj počas tretieho kvartálu, čím sa sezónne očistený výkon ekonomiky postupne dorovnáva maximu zo záveru roku 2019. Otázkou je, ako bude pokračovať ďalej.
Krátkodobo je najväčšou neistotou ďalšia vlna pandémie. Tá predchádzajúca oživovanie ekonomiky na pol roka zmrazila. S nízkou zaočkovanosťou obyvateľstva, najmä jeho starších vekových skupín, je Slovensko zvlášť zraniteľné. Podiel nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov u nás tvorí takmer desať percent populácie, čo je dvojnásobok podielu v Česku či Maďarsku. V celej EÚ sú od nás na tom horšie len tri krajiny.
Riziká spomalenia postpandemického oživenia prichádzajú aj spoza hraníc. Rast našich najväčších obchodných partnerov v eurozóne, USA, ale aj v Číne je už za vrcholom a zaostáva za očakávaniami. Nedostatok materiálov a vstupov do výroby, ale aj drahá doprava a najnovšie prekvapujúco aj nedostatok pracovnej sily zvyšujú náklady firmám či spôsobujú logistické problémy, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Svoje o tom vedia naše automobilky, ktoré kvôli nedostatku čipov nemôžu napĺňať dohodnuté objednávky. Aj preto priemyselná výroba, inak ťahúň slovenského HDP, zaostávala svojím výkonom v druhom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím predpandemického roku 2019 o viac ako osem percent a zahraničný obchod k dynamike HDP neprispel, ale ubral.
V