Britská centrálna banka nezmenila úrokové sadzby
2. 2. 2024
Dôvodom je stále príliš vysoká inflácia.
Britská centrálna banka (BoE) vo štvrtok podľa očakávania svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenila, už štvrté zasadanie po sebe. Ponechala ich na 16-ročnom maxime. Naznačila však zníženie sadzieb v tomto roku. TASR o tom informuje na základe správ AP a RTTNews.
Deväťčlenný výbor pre menovú politiku na februárovom zasadnutí BoE hlasoval v pomere 6:3 za ponechanie hlavnej úrokovej sadzby na úrovni 5,25 %. Členovia výboru tak neboli jednotní, pričom dvaja hlasovali za zvýšenie úroku o 25 bázických bodov a jeden za jeho zníženie o 25 bázických bodov. Zvyšných šesť členov výboru uviedlo, že zachovanie súčasnej sadzby bolo na tomto stretnutí opodstatnené. Ale uznali, že riziká pre infláciu sú vyváženejšie.
„Menová politika bude musieť zostať reštriktívna dostatočne dlho, aby sa inflácia v strednodobom horizonte udržateľne vrátila k cieľu BoE na úrovni 2 %," uviedla banka.
BoE predpokladá, že inflácia v Spojenom kráľovstve v 2. štvrťroku 2024 dočasne klesne na svoju cieľovú úroveň 2 %, ale v 3. a 4. štvrťroku opäť vzrastie. Banka odhaduje, že inflácia by mala o dva roky dosiahnuť 2,3 % a o tri roky 1,9 %. Predstavitelia banky zároveň očakávajú, že rast ekonomiky sa bude postupne zrýchľovať...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Plyn klesol na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine
15. 4. 2022
Ceny zemného plynu v Európe vo štvrtok klesli na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný európsky termínovaný kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci vo štvrtok na burze v Amsterdame padol až o 17,5 percent na 87,19 eura za megawatthodinu.
To bolo najmenej od 23. februára, čo bol deň pred začiatkom ruskej invázie. Kontrakt ukončil štvrtkové obchodovanie so stratou 9,2 percenta na 95,62 eura za megawatthodinu.
Objednávky na tranzit plynu cez Ukrajinu sa vo štvrtok opäť zvýšili po poklese na začiatku týždňa. Ponuku na trhu zvýšil aj koniec niektorých výpadkov produkcie v Nórsku.
Trh sa však naďalej sústredí na dodávky ruského plynu. Moskva totiž pokračuje vo svojej vojne proti Ukrajine. Navyše ešte nie je jasné, ako sa vyrieši požiadavka ruského prezidenta Vladimira Putina týkajúca sa platieb za plyn v rubľoch.
V
Vydať sa po zelenej nie je zadarmo
11. 4. 2022
Nový zálohový systém bol na Slovensku vďaka promptnej spolupráci ministerstiev so svetom biznisu zavedený prvého januára tohto roka.
Išlo o historicky najkratší čas implementácie takého veľkého projektu. Aktuálne je v priestore takmer 2 300 odberných miest a dosiaľ bolo vyzbieraných približne 50 miliónov plastových fliaš a plechoviek.
Ľudia sa podľa Lucie Morvai, riaditeľky pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému, do revolučného projektu aktívne zapájajú, no opačná strana barikády, tradičný zber odpadu cez kontajnery, eviduje dosah v dvoch rovinách, ktoré po sebe nasledujú.
Michal Sebíň, riaditeľ spoločnosti NATUR-PACK, poukázal na zatiaľ slabý výpadok PET fliaš a plechoviek.
To v praxi znamená, že tieto obaly v triedenom zbere stálu sú, čo, samozrejme, úzko súvisí s dobehom predaja ešte neoznačených produktov. Začiatkom marca sa však tieto komodity začali zo zberu postupne strácať.
V
Trestný zákon po novom
8. 4. 2022
Cieľom novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon je odstrániť problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov alebo užívateľov marihuany, tiež umožniť zníženie už uložených trestov za taký trestný čin, ktorý bude po novom trestaný miernejšie.
Právna úprava poznala prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu s určením maximálnych kvantitatívnych limitov počítaných podľa obvykle jednorazovej dávky. Tie sa už dnes vzťahujú aj na prechovávateľov marihuany.
Zavádza sa v súvislosti s vyššie uvedeným účelom osobitná skutková podstata prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu za zachovania množstevných limitov, s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – vo výške jedného roka a dvoch rokov.
V záujme prevencie sa však v prípadoch prechovávateľov trestaných podľa § 171 ods. 1 alebo 2 tiež má ponovom v § 40 umožniť, aby súd podmienečne upustil od ich potrestania v prípade, že páchateľ (prechovávateľ omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu) bude súhlasiť s ochranným liečením podľa § 73.
Zavádza sa, aby páchatelia, ktorí sa trestného činu prechovávania drog nad množstvá považované v § 135 za množstvá vlastnej potreby (a to často iba mierne prekračujúc 10 dávok), dopustia v súvislosti s omamnou alebo psychotropnou látkou z rastlín rodu konopa, boli tiež potrestaní trestom s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – odňatím slobody na 3 roky až 7 rokov (namiesto doterajších 3 až 10 rokov), a v prípade recidívy trestom na 5 rokov až 10 rokov (nový § 172 ods. 2) namiesto doterajších 10 až 15 rokov. Odseky 3, 4 a 5 v § 172 budú upravovať ten istý skutok vo vzťahu k iným drogám, a tiež dílerstvo, kde zostáva právna úprava a aj výška trestu zachovaná v rovnakej výške ako je tomu doteraz, kopírujúc doterajšie znenie § 172. Odseky 6, 7 a 8 upravujúce kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu zostávajú zachované a majú aj v prípade látky z rastlín rodu konopa zabezpečiť rovnako vysoké tresty ako v prípade ostatných drog – ide tu totiž o tresty pre tých, ktorí drogy prechovávajú vo veľkom rozsahu alebo ich distribuujú deťom, či prípadne spôsobia závažný následok ako je ťažká ujma na zdraví alebo smrť.
V ust. § 173 ods. 1 o prechovávaní predmetu na výrobu drog (kam sa v praxi niekedy radí i pestovanie rastlín z rodu konopa) sa odstraňuje spodná hranica trestnej sadzby (doteraz to bol jeden rok), s cieľom umožniť súdom zohľadniť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona.
K
Realitný trh prišiel o tretinu bytov na prenájom
8. 4. 2022
Časť „ležiakov“ na prenájom, ktoré boli dlhšie nechcené medzi realitnými ponukami, sa už minula. Niektorí z odídencov si totiž v snahe nájsť na Slovensku bezpečné útočisko zvolili aj drahé nehnuteľnosti.
„Ukrajinci si prenajali napríklad byty, respektíve rodinné domy, s cenovkou nad dvetisíc eur za mesiac,“ vysvetľuje Viktor Obtulovič, odborník na reality zo spoločnosti FinGo.sk.
To, že od začiatku konfliktu u našich východných susedov vyskočil záujem o tento typ bývania, potvrdzujú aj dáta, ktoré exkluzívne pre HN poskytol realitný portál Nehnuteľnosti.sk.
V