Britská centrálna banka nezmenila úrokové sadzby
2. 2. 2024
Dôvodom je stále príliš vysoká inflácia.
Britská centrálna banka (BoE) vo štvrtok podľa očakávania svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenila, už štvrté zasadanie po sebe. Ponechala ich na 16-ročnom maxime. Naznačila však zníženie sadzieb v tomto roku. TASR o tom informuje na základe správ AP a RTTNews.
Deväťčlenný výbor pre menovú politiku na februárovom zasadnutí BoE hlasoval v pomere 6:3 za ponechanie hlavnej úrokovej sadzby na úrovni 5,25 %. Členovia výboru tak neboli jednotní, pričom dvaja hlasovali za zvýšenie úroku o 25 bázických bodov a jeden za jeho zníženie o 25 bázických bodov. Zvyšných šesť členov výboru uviedlo, že zachovanie súčasnej sadzby bolo na tomto stretnutí opodstatnené. Ale uznali, že riziká pre infláciu sú vyváženejšie.
„Menová politika bude musieť zostať reštriktívna dostatočne dlho, aby sa inflácia v strednodobom horizonte udržateľne vrátila k cieľu BoE na úrovni 2 %," uviedla banka.
BoE predpokladá, že inflácia v Spojenom kráľovstve v 2. štvrťroku 2024 dočasne klesne na svoju cieľovú úroveň 2 %, ale v 3. a 4. štvrťroku opäť vzrastie. Banka odhaduje, že inflácia by mala o dva roky dosiahnuť 2,3 % a o tri roky 1,9 %. Predstavitelia banky zároveň očakávajú, že rast ekonomiky sa bude postupne zrýchľovať...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Priemysel rástol takmer o desatinu
12. 9. 2017
Priemyselná produkcia v júli medziročne vzrástla o 9,2 %. Tento nárast ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 10,2 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,1 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,1 %. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad SR.
Najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenala výroba dopravných prostriedkov o 23,3 %. Výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení vzrástla o 18,7 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 11,5 %, výroba elektrických zariadení o 12,1 % a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,1 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 13,8 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 16,4 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 7,1 %, ťažbe a dobývaní o 6,1 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 4,4 %.Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v júli oproti júnu znížila o 3,3 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 5,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,7 %, priemyselnej výrobe o 5 % a v ťažbe a dobývaní o 0,2 %.Najvýznamnejšie zvýšenie bolo vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 15,6 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,7 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 8,6 %, výrobe dopravných prostriedkov o 2,2 % a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 7,8 %. Produkcia klesla vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 5,9 %, výrobe chemikálií a chemických produktov o 2 % a vo výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 0,4 %.
Ministerstvo a Kaufland rozbehli program podpory lokálnych výrobcov
12. 9. 2017
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) spolu s obchodným reťazcom Kaufland odštartovalo projekt regionálnej podpory malých a stredných výrobcov potravín.
Projekt podpory regionálnych výrobcov začal obchodný reťazec v januári tohto roka, šesť výrobcov už dodáva svoje produkty do dvadsiatich prevádzok a s ďalšími 80 dodávateľmi pokračujú rokovania. V utorok o tom informovali na tlačovej konferencii zástupcovia spoločnosti Kaufland a MPRV.„Zákazníkom chceme ponúknuť čerstvosť a kvalitu pochádzajúcu priamo z regiónu, od lokálnych výrobcov, ktorí sa opierajú o osvedčené receptúry a výrobné postupy. Chceme dať príležitosť producentom regionálneho významu, ktorí dokážu obohatiť našu ponuku produktov typickými výrobkami vo svojom domovskom regióne,“ povedal riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland Richard Bendík.„Vítame spoluprácu so spoločnosťou Kaufland, ktorá ako prvý z obchodných reťazcov spustila aktivitu nášho rezortu „Chcem dodávať“. Spolupráca s predajcami umožní malým a stredným producentom odbyt, ďalšie možnosti na rozvoj a zvýšenie zamestnanosti. Spotrebitelia budú mať zasa širšiu ponuku kvalitných a čerstvých domácich výrobkov priamo zo svojho regiónu,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Dodala, že cieľom nie je len podpora producentov, ale aj zvýšenie sebestačnosti v produkcií potravín, keďže podiel slovenských potravín na pultoch v obchodoch v súčasnosti dosahuje necelých 40 %.Reťazec má ambíciu rozšíriť spoluprácu o ďalších 15 až 20 dodávateľov v horizonte najbližších štyroch mesiacov. Všetko podľa Bendíka záleží od toho, ako sa lokálni dodávatelia popasujú s legislatívnymi požiadavky. „Hlásia sa nám výrobcovia, ktorí majú povolený len predaj z dvora. S tými sa môže začať spolupráca, až keď získajú všetky povolenia na dodávky do maloobchodnej siete,“ povedal Bendík.
Obce prekračujú rozpočty
6. 9. 2017
Veľké Ripňany majú dvetisíc obyvateľov a pre časť z nich postavili obecných 78 bytov. Dedine z okresu Topoľčany teraz hrozí sankcia takmer v cene jedného nového bytu – konkrétne 86-tisíc eur. Dôvodom je vysoký dlh za minulý rok – na úrovni 175 percent príjmov. Zákon pritom povoľuje iba 60 percent.
„Vzali sme si úver zo Štátneho fondu na rozvoj bývania. Zarátali nám to ako dlh, čo sa však takto nikdy v minulosti neposudzovalo,“ vysvetlil starosta Jozef Krištof. Dodal, že obecný kontrolór poslal na ministerstvo financií vysvetlenie. Zatiaľ nedostal odpoveď. Podobný problém rieši ďalších 70 obcí na Slovensku. Absolútnym rekordérom sú Dolné Naštice pri Bánovciach nad Bebravou s dlhom 610 percent. Pokuta za zlé hospodárenie je päť percent zo záväzkov nad zákonný, 60-percentný dlhový limit. Mnohé obce však môžu byť nakoniec bez trestu. Potvrdzujú to príklady za rok 2015, keď štát kontrolný systém použil prvý raz. V hľadáčiku štátnych financmajstrov sa pôvodne objavilo až 209 obcí. Časť z nich vypadla, pretože starosta nebol v úrade aspoň dva roky, a pravidlá počítajú s tým, že za dlh v takom prípade nemôže. Ďalšie samosprávy zasa nesprávne vykazovali položky, o ktoré sa dlh znižuje. Po prepočítaní odborníkmi ich záväzky klesli a reálnu sankciu dostalo len osem obcí. „Systém je zložitý a je objektívne pochopiteľné, že nie každá obec má odbornú kapacitu na takéto vykazovanie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
zdroj: hnonline.sk
Firmy majú najdrahšie energie v regióne
6. 9. 2017
Ceny energií sú pre slovenské podniky na rozdiel od ich konkurentov v cudzine privysoké a brzdia ich v ďalšom rozvoji. Ceny sú zaťažené rôznymi dotáciami, ktoré vláda zvažuje presunúť. V prípade, že by sa začlenili pod štátny rozpočet, zaťažilo by to pre zmenu všetkých daňovníkov. Podniky však žiadajú zmenu.
Situácia pri cenách energií sa síce za posledné roky mierne zlepšila, ale domáce fabriky za elektrinu a plyn stále platia najviac spomedzi okolitých krajín. Podniky ešte pred šiestimi rokmi mali druhú najdrahšiu elektrinu v EÚ a teraz sú ceny na úrovni priemeru celej únie. Podľa údajov Eurostatu boli vlani priemerné ceny elektriny za 100 kilowatthodín v rámci európskej dvadsaťosmičky na úrovni 11,40 eura. Na Slovensku podniky zaplatili len o čosi menej, 11,10 eura za 100 kilowatthodín. Pri plyne sme sa dostali nielen na čelo krajín V4, ale aj nad európsky priemer. Kým priemerná cena za 100 kilowatthodín plynu v EÚ bola 3 eurá, slovenské podniky platili 3,10 eura. O nič lepšie na tom nie sú s cenami energií ani slovenské domácnosti. Rovnako ako podniky platia za elektrinu najviac z krajín V4. V európskom porovnaní sme na 10. mieste. Priemerná cena za 100 kWh bola v krajinách únie v druhej polovici minulého roka 20,50 eura. Na Slovensku to bolo niečo vyše 15 eur za 100 kWh. Pri plyne sme v cenách pre domácnosti medzi krajinami V4 na druhom mieste. O kúsok nás predbehli len Česi.
Presunú sa dotácie do štátneho rozpočtu?
Na privysoké ceny sa podniky sťažujú už dlho. Cenu komodity máme totiž porovnateľnú s krajinami EÚ, no konečné ceny tlačia u nás hore rôzne poplatky za distribúciu či prevádzku siete, ale aj dotácie pre slnečné elektrárne, baníkov či poplatky do jadrového fondu.Dotácie mnohí ľudia v posledných rokoch príliš neriešili, keďže celková cena klesala vďaka zlacňovaniu komodity na burze. Komodita však aktuálne dražie, čo sa môže prejaviť na budúcoročných cenách.
zdroj: pravda