Bez razantných opatrení bude zadlženosť prudko narastať
12. 10. 2023
Varuje minister financií Michal Horváth. Reagoval tak aj na vyjadrenia Roberta Fica, že návrh rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. Slovensko potrebuje začať s ozdravením verejných financií čo najskôr. Bude však lepšie, keď bude konsolidácia napredovať postupnými krokmi, a nie prostredníctvom vyrovnaného rozpočtu.
Ako presne budú opatrenia vyzerať a akým tempom sa budú prijímať je už na novozvolenej vláde. Po rokovaní kabinetu, ktorý v stredu schválil formálny návrh vyrovnaného rozpočtu, to uviedol dočasne poverený minister financií Michal Horváth. "Naše analýzy ukázali, že ak sa prijmú konsolidačné opatrenia, ktoré budú málo razantné, tak miera zadlženosti Slovenska bude naďalej prudko narastať, čo eventuálne bude pre krajinu neúnosné," zdôraznil.
reagoval tak aj na stredajšie vyjadrenia lídra Smeru a pravdepodobne budúcej vládnej koalície Roberta Fica, že návrh rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. V tejto súvislosti je podľa neho dôležité, aby Slovensko malo pre krízové situácie vytvorený dostatočný vankúš vo verejných financiách a nebolo tak odkázané iba na prístup finančných trhov.
Rezort financií pripravil návrh možných konsolidačných opatrení, ktorý je podľa ministra veľmi pestrý a široký. "Ten balík sme sa snažili nastaviť tak, aby bol apolitický, aby si tam našiel každý niečo pre seba, z hociktorého konca politického spektra," priblížil Horváth. Vyberali pritom opatrenia, ktoré majú čo najmenší vplyv na slovenskú ekonomiku, na životnú úroveň ľudí a zároveň majú trvalý ozdravný vplyv na verejné financie. V tejto chvíli podľa vlastných slov nevie, nad akými konkrétnymi krokmi uvažujú politické strany, ktoré vytvoria budúcu vládu. "Myslím si však, že to spektrum, ktoré sme my predstavili, je tak široké, že bude ťažké hľadať nejaké iné opatrenia, ktoré spĺňajú požiadavku dlhodobého charakteru a toho, že nebudú príliš deformovať fungovanie ekonomiky," dodal minister.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nové pracovné miesta budú pribúdať pomaly
5. 3. 2010
Podľa odborníkov do polovice roka veľa nových pracovných miest nepribudne. A pomaly to pôjde aj potom. Podľa najnovších čísel Štatistického úradu čaká na príležitosť vyše 370-tisíc ľudí. Keďže mnohí už žijú len z dávok v hmotnej núdzi, šetria. Prepad spotreby domácností, ktorý odzrkadľuje zhoršovanie finančnej situácie slovenských domácnosti sa prehlbuje.
Terčom politických strán pred parlamentnými voľbami bude podľa analytikov beznádej nezamestnaných. Všetci budú sľubovať riešenia, ktorými ich situáciu zlepšia.
Tí, ktorí si prácu udržali doteraz, by sa už o miesto nemali báť. Za plat, ktorí dostávajú sú vďační, hoci vlani sa im veľmi nezvýšil. To je aj prípad jedného zo slovenských baníkov. Zarába okolo osemsto eur a je rád, že má prácu. Tento baník patrí medzi tých šťastnejších, ktorí si v regióne žijú nad pomery. Priemerná mzda v okrese nedosahuje podľa údajov spoločnosti Merces ani 600 eur a je jednou z najnižších v republike.
Tradične najviac zarábajú a najistejšie zamestnanie majú ľudia v IT sektore. Zdá sa, že dopyt po technológiách sa nekončí a bude čoraz väčší. Príliš sa na ňom neodrazila ani kríza. Firmy majú záujem aj o absolventov.
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí klesá
4. 3. 2010
Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa znižuje. Tento počet v roku 2009 klesol o vyše 23 %. V minulom roku podľa zistení Štatistického úradu v zahraničí pracovalo asi 129 tisíc Slovákov, čo bolo o 39 tisíc menej ako v roku 2008.
Najvyšší úbytok Slovákov zaznamenali v ČR a vo Veľkej Británii. V roku 2009 najviac občanov SR migrovalo za prácou do Rakúska a Česka. Podľa odvetvovej štruktúry sa ich najviac uplatnilo v stavebníctve a priemysle.
Reálne čísla však môžu byť iné, keďže zisťovania Štatistického úradu podľa medzinárodnej metodiky zahŕňajú len osoby, ktorú sú v zahraničí do jedného roka.
Menšie zadlžovanie podnikov znepokojuje
3. 3. 2010
Pokles celkového objemu úverov podnikateľskému sektoru ku ktorému došlo v januári tohto roka je znepokojujúcim signálom pre očakávané oživenie slovenskej ekonomiky a môže indikovať isté problémy.
Rezort financií kritizoval slovenské banky za príliš vysoký úrokový diferenciál medzi úvermi a vkladmi pre obyvateľov.
Celkový objem úverov podnikovému sektoru poklesol v januári medzimesačne (-0,7 %), aj medziročne (-2 %).
V januári dosiahol celkový objem úverov pre obyvateľstvo medzimesačný rast na úrovni 0,4 %, avšak jeho tempo sa spomalilo. Na medziročnej báze rast zaznamenali všetky kategórie úverov, celkovo sa zvýšili o 11,4%.
Zatepľovanie domov a bytov znovu ožije
2. 3. 2010
Európska banka pre obnovu a rozvoj včera rozbehla na Slovensku druhú vlnu programu Slovseff, ktorý je určený na efektívnejšie využívanie energií. V energeticky úspornejších bytoch môže tak do dvoch rokov bývať vyše sedemdesiattisíc ľudí.
V rámci tohto programu majú firmy aj bytové spoločenstvá možnosť žiadať o pôžičku v štyroch slovenských bankách. Rozvojová banka im poskytne 90 miliónov eur. Väčšina z týchto peňazí je určená na zatepľovanie bytov a budovanie obnoviteľných zdrojov energií. Zvyšok peňazí pripadne priemyslu.
Znížiť spotrebu energií vo svojich domovoch budú môcť aj tí, ktorí vládny program zatepľovania nestihli využiť a neušlo sa im ani z peňazí zo štátneho rozpočtu na obnovu bytov a domov vo výške 27 miliónov eur. Hodnota žiadostí na Štátnom fonde rozvoja bývania k marcu takmer dvojnásobne prevyšovala sumu vyčlenenú na tento rok. Nevýhodou štátneho fondu je, že na počet žiadateľov sú pridelené peniaze absolútne nedostatočné.
Na obnovu obydlí však Štátny fond rozvoja bývania poskytuje lacnejšie úvery s jednopercentným úrokom. VÚB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Dexia, ktoré sa do Slovseffu zapojili, budú poskytovať štandardné komerčné pôžičky s úrokom približne od dvoch do šiestich percent.
Pri zatepľovaní ľudia môžu splácať úver aj 20 rokov. Výhodou programu rozvojovej banky je, že po ukončení projektu klienti dostanú nenávratný grant v rozpätí 7,5 až 15 percent z hodnoty úveru. Podmienkou však je, aby projekt zabezpečil viac ako 15-percentnú úsporu energie.