Bez razantných opatrení bude zadlženosť prudko narastať
12. 10. 2023
Varuje minister financií Michal Horváth. Reagoval tak aj na vyjadrenia Roberta Fica, že návrh rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. Slovensko potrebuje začať s ozdravením verejných financií čo najskôr. Bude však lepšie, keď bude konsolidácia napredovať postupnými krokmi, a nie prostredníctvom vyrovnaného rozpočtu.
Ako presne budú opatrenia vyzerať a akým tempom sa budú prijímať je už na novozvolenej vláde. Po rokovaní kabinetu, ktorý v stredu schválil formálny návrh vyrovnaného rozpočtu, to uviedol dočasne poverený minister financií Michal Horváth. "Naše analýzy ukázali, že ak sa prijmú konsolidačné opatrenia, ktoré budú málo razantné, tak miera zadlženosti Slovenska bude naďalej prudko narastať, čo eventuálne bude pre krajinu neúnosné," zdôraznil.
reagoval tak aj na stredajšie vyjadrenia lídra Smeru a pravdepodobne budúcej vládnej koalície Roberta Fica, že návrh rozpočtu z dielne kabinetu odborníkov ich k ničomu nezaväzuje a konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. V tejto súvislosti je podľa neho dôležité, aby Slovensko malo pre krízové situácie vytvorený dostatočný vankúš vo verejných financiách a nebolo tak odkázané iba na prístup finančných trhov.
Rezort financií pripravil návrh možných konsolidačných opatrení, ktorý je podľa ministra veľmi pestrý a široký. "Ten balík sme sa snažili nastaviť tak, aby bol apolitický, aby si tam našiel každý niečo pre seba, z hociktorého konca politického spektra," priblížil Horváth. Vyberali pritom opatrenia, ktoré majú čo najmenší vplyv na slovenskú ekonomiku, na životnú úroveň ľudí a zároveň majú trvalý ozdravný vplyv na verejné financie. V tejto chvíli podľa vlastných slov nevie, nad akými konkrétnymi krokmi uvažujú politické strany, ktoré vytvoria budúcu vládu. "Myslím si však, že to spektrum, ktoré sme my predstavili, je tak široké, že bude ťažké hľadať nejaké iné opatrenia, ktoré spĺňajú požiadavku dlhodobého charakteru a toho, že nebudú príliš deformovať fungovanie ekonomiky," dodal minister.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Šesť firiem prišlo o 1,2 mil. eur z ESF
21. 9. 2010
Sociálna implementačná agentúra odstúpila od zmluvy so 6 spoločnosťami, ktorým bola schválená finančná pomoc z Európskeho sociálneho fondu (ESF).
Spoločnostiam bolo priznaných spolu vyše 1,2 milióna eur. Podľa ministerstva práce však mali byť vylúčené z procesu posudzovania, keďže ich žiadosti neboli v súlade so Schémou štátnej pomoci na podporu vzdelávania a adaptability zamestnancov.
Od budúceho roka nebudú vklady chránené celé
21. 9. 2010
Od budúceho roka bude štát garantovať vklady maximálne do výšky 100 000 eur, takže krytie vkladov v bankách v plnej výške úplne zanikne.
Ministerstvo financií tento návrh predložilo vláde a čaká na zaradenie do programu rokovania.
Predchádzajúca vláda zaviedla od roku 2008 plné krytie vkladov, pričom štát ručí za všetky vklady bez obmedzenia v plnej výške.
V súčasnosti bola v EÚ stanovená minimálna úroveň krytia vo výške 50-tisíc eur. Od budúceho roka má byť limit 100-tisíc eur jednotný pre všetky štáty, takže niektoré štáty nebudú môcť ísť nad rámec tejto sumy. Predkladanou novelou sa má tiež skrátiť lehota na vyplácanie nedostupných vkladov, ktorá je v súčastnosti stanovená na 3 mesiace s možnosťou predĺžiť ju na 9 mesiacov.
Na výstavbu kanalizácií bude chýbať 1,28 miliardy eur
21. 9. 2010
V roku 1991 nadobudol účinnosť jeden z rozhodujúcich dokumentov pre nakladanie s odpadovými vodami v EÚ. Ide o smernicu, ktorá sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd.
Jej implementácia je však ekonomicky veľmi náročná. Ako sa uvádza v správe o vodnom hospodárstve Ministerstva pôdohospodárstva podľa odhadovaných nákladov na dosiahnutie súladu stavu s uvedenou smernicou bol v roku 2008 v SR deficit finančných prostriedkov vo výške 1,24 mld.eur. Pre rok 2010 sa deficit odhaduje na 1,28 mld.eur a v roku 2015 sa predpokladá vo výške 1,76 mld.eur.
Menší záujem Slovákov o dovolenky
14. 9. 2010
Záujem Slovákov o cestovanie bol v 2 štvrťroku nižší. Počet ciest medziročne klesol o 14,5 % na 1,2 milióna.
Štatistický úrad SR uviedol, že oproti minulému roku bol menší záujem o dlhodobé dovolenkové pobyty. Zhruba tri pätiny z dlhodobých pobytov tvorili zahraničné pobyty, pričom najviac ľudí sa vybralo na dovolenku do Talianska, Chorvátska a Česka. Priemerné výdavky na dovolenky od apríla do konca júna spadli o vyše tretinu na 227 eur.