Murphy radí
Sláva a peniaze...
Kto stratil trpezlivosť, stratil sebaovládanie sa chová sa ako včela, ktorá síce uštipne, ale sama pritom zahynie. (Bacon)
Neexistuje nič, čo by malo iba príjemné stránky. (Quintus Horatius Flaccus)
Dobre robíme len to, čo robíme sami. (Napoleon)
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
(Murphyho zákony v bájkach)
O márnom hľadaní - III. večer
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
Nikdy sa nepýtaj holiča, či ti treba skrátiť vlasy!
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Typy ľudí - VI. večer
Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.
Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
Riešenie ľubovoľného jednoduchého problému možno efektívne znemožniť tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho schôdzovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)