Banky postupne znižujú sadzby hypoték, avšak zmeny sú skôr kozmetické
28. 8. 2024
Pre záujemcov o kúpu nehnuteľnosti sa ani po poklese sadzieb dostupnosť bývania nemení. Úverové limity žiadateľom totiž ostávajú nezmenené. Uviedol to finančný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. „Banky postupne pristupujú k znižovaniu sadzieb. Hypotéky sú od začiatku prázdnin lacnejšie už v ČSOB, Prima banke, Tatra banke i Slovenskej sporiteľni. O nutnom poklese sadzieb sa síce hovorí od začiatku roka, no zmeny sú skôr kozmetické než rázne," priblížil Škriniar. Doplnil, že úverové limity žiadateľom ostávajú aj po znížení sadzieb nezmenené. Podľa Škriniara to, či banka bude ponúkať sadzbu 4 % alebo 5 %, pri najobľúbenejších fixáciách nebude mať vplyv na výšku hypotéky.
„Niečo iné bude, ak sadzby klesnú pod 4 %. Vtedy sa totiž zníži aj testovacia úroková sadzba. Pri úrokoch nad 4 % je pri krátkych fixáciách výška testovacej sadzby vo výške 6 %, pri úrokoch pod 4 % sa rovná súčtu sadzby a 2 %," vysvetlil Škriniar.
Analytik spresnil, že najobľúbenejšie fixácie úrokových sadzieb sú troj - až päťročné. Ak by však žiadateľ mal záujem o desať - a viacročnú fixáciu, mohol by podľa Škriniara získať vyšší úver.
„Vyšší úrok znamená vyššiu splátku, no v prípade dlhších fixácií sa znižuje testovacia úroková sadzba. Vďaka tomu je možné žiadateľovi ponúknuť vyšší úver, ktorý sprístupní nehnuteľnosť podľa jeho predstáv," uviedol Škriniar s tým, že podmienky hypotekárnych úverov a porovnanie ponúk bánk je dobré konzultovať s licencovaným nezávislým finančným sprostredkovateľom.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Sociálna práca – novela zákona
23. 10. 2019
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny (zákon o sociálnej práci) ustanovuje ako nevyhnutný kvalifikačný predpoklad pre výkon špecializovaných odborných činností vykonávaných sociálnymi pracovníkmi absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
Zákon o sociálnej práci ustanovuje, že každý sociálny pracovník, ktorý vykonáva jednu z vyššie uvedených činností, musí do konca roka 2020 absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. V prípade, že túto povinnosť nesplní, nemôže naďalej vykonávať túto činnosť. Akreditované vzdelávacie programy môžu realizovať len vzdelávacie inštitúcie, ktoré majú udelenú akreditáciu od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Napriek tomu, že od účinnosti nariadenia vlády (1. januára 2016) mohli vzdelávacie inštitúcie podávať žiadosti o akreditáciu, spravila tak k dnešnému dňu len jedna (Inštitút ďalšieho vzdelávania pri Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, o. z.) a to len na jeden špecializovaný vzdelávací program (sociálna kuratela). Z tohto vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti. Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roka 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej 12 mesiacov a najviac 18 mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti. Z tohto dôvodu sa predlžuje prechodné obdobie, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022.
Železnice SR sa stali členom SOPK
23. 10. 2019
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa po niekoľkoročnej prestávke v októbri opätovne stali členom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Generálny riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč a predseda SOPK Peter Mihók vnímajú naštartovanie spolupráce ako pozitívny signál, a to nielen z pohľadu vzájomného vzťahu oboch subjektov, ale aj z celospoločenského hľadiska.
Členovia SOPK sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska 84 percentami. Podľa Tkáča členmi SOPK sú subjekty naprieč celým slovenským hospodárstvom – od výrobných firiem až po stredné odborné školy. Vzhľadom na fakt, že ŽSR patria dlhodobo k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, považuje členstvo v tejto inštitúcii za mimoriadne prínosné. Okrem iného očakáva užitočnú spoluprácu napríklad v oblasti duálneho vzdelávania a riešenia nedostatkových profesií na trhu práce. Podľa Mihóka komora hodnotí pozitívne najmä to, že je to jeden z veľkých zamestnávateľov na Slovensku, ovplyvňuje mnohé ďalšie ekonomické aktivity, ktoré sú viazané najmä na priemyselné a obchodné spoločnosti.
Novým výkupcom zelenej energie bude štány podnik SPP
21. 10. 2019
SPP bude zelenú energiu vykupovať od januára budúceho roka. Od januára bude vykupovať takzvanú zelenú energiu štátny podnik Slovenský plynárensky priemysel (SPP). Ministerstvo hospodárstva (MH) ho vybralo na základe transparentnej aukcie. „Inštitút výkupcu je súčasť veľkej reformy obnoviteľných zdrojov energie. Nový výkupca bude pôsobiť na celom území Slovenska a nahradí doterajšiu činnosť troch distribučných spoločností,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Maroš Stano.
Nový systém výkupu energií z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) či zo zdrojov s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou (KVET) bude podľa ministerstva administratívne jednoduchší.
Výkupca nahradí doterajšie pôsobenie prevádzkovateľov distribučných sústav. Bude vykupovať elektrinu a zároveň preberie na seba zodpovednosť za odchýlky v sústave za menších výrobcov, ktorí majú právo na takúto podporu.
„Systém zmien týkajúci sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je v súlade s legislatívou EÚ a podmienkami štátnej pomoci," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.
Do konca roka by mali byť vyhlásené aj aukcie pre nové zdroje energie z obnoviteľných zdrojov.
„Postupne zavádzame do tejto oblasti viac trhového princípu, aby bola výroba nákladovo efektívna a súčasne mala minimálny dosah na koncové ceny elektriny,” dodal šéf rezortu hospodárstva.
Výkupcu MH SR vybralo na základe jednokolovej aukcie, pri ktorej uchádzači ponúkli cenu bez znalosti ponúk ostatných uchádzačov.
Jediným hodnotiacim kritériom pri vyhodnocovaní ponúk bola výška požadovanej úhrady za činnosť výkupcu elektriny.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
V Bratislave rokovali šéfovia poľnohospodárskych platobných agentúr
21. 10. 2019
Riaditelia sa pripravujú na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Riaditelia poľnohospodárskych platobných agentúr krajín EÚ v piatok (18. 10.) na pôde Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) rokovali o príprave na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Aj keď rokovania o nej ešte prebiehajú, agentúry sa už musia začať pripravovať na jej praktické dôsledky. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.
„Aj keď rokovania o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 ešte nie sú definitívne ukončené, platobné agentúry sa musia už teraz pripravovať na jej implementáciu. Napriek tomu, že legislatívne návrhy sú prerokované, ostáva veľa otvorených otázok súvisiacich s ich realizáciou v praxi,“ poznamenal generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Ako ďalej doplnil, očakáva sa, že platobné agentúry budú plniť približne rovnaké úlohy. „Funkcia Európskej komisie sa však zmení smerom k presunu niektorých kompetencií na členské krajiny. Väčší dôraz tak bude klásť na kontrolu výstupov,“ povedal Kožuch. Veľkou pomocou pre platobné agentúry bude očakávané využívanie nových technológií pre výkon kontrol. Slovensko je pritom jednou z krajín s najvyšším podielom vykonaných kontrol poľnohospodárskych podpôr v EÚ. „PPA už dlhodobo pracuje na elektronizácii systémov. Nové technológie na kontrolu na mieste si však vyžiadajú značné investície zo strany štátu do technológií i personálu, ktorý s nimi bude pracovať. Vykonať však vďaka tomu bude možné výrazne vyšší počet kontrol,“ vysvetlil Kožuch. Na rokovaní sa okrem riaditeľov platobných agentúr zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo. V rámci EÚ pôsobí približne 40 poľnohospodárskych platobných agentúr, keďže väčšie štáty ich majú viacero.