Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Sociálna práca – novela zákona
23. 10. 2019
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny (zákon o sociálnej práci) ustanovuje ako nevyhnutný kvalifikačný predpoklad pre výkon špecializovaných odborných činností vykonávaných sociálnymi pracovníkmi absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
Zákon o sociálnej práci ustanovuje, že každý sociálny pracovník, ktorý vykonáva jednu z vyššie uvedených činností, musí do konca roka 2020 absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. V prípade, že túto povinnosť nesplní, nemôže naďalej vykonávať túto činnosť. Akreditované vzdelávacie programy môžu realizovať len vzdelávacie inštitúcie, ktoré majú udelenú akreditáciu od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Napriek tomu, že od účinnosti nariadenia vlády (1. januára 2016) mohli vzdelávacie inštitúcie podávať žiadosti o akreditáciu, spravila tak k dnešnému dňu len jedna (Inštitút ďalšieho vzdelávania pri Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, o. z.) a to len na jeden špecializovaný vzdelávací program (sociálna kuratela). Z tohto vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti. Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roka 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej 12 mesiacov a najviac 18 mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti. Z tohto dôvodu sa predlžuje prechodné obdobie, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022.
Železnice SR sa stali členom SOPK
23. 10. 2019
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa po niekoľkoročnej prestávke v októbri opätovne stali členom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Generálny riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč a predseda SOPK Peter Mihók vnímajú naštartovanie spolupráce ako pozitívny signál, a to nielen z pohľadu vzájomného vzťahu oboch subjektov, ale aj z celospoločenského hľadiska.
Členovia SOPK sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska 84 percentami. Podľa Tkáča členmi SOPK sú subjekty naprieč celým slovenským hospodárstvom – od výrobných firiem až po stredné odborné školy. Vzhľadom na fakt, že ŽSR patria dlhodobo k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, považuje členstvo v tejto inštitúcii za mimoriadne prínosné. Okrem iného očakáva užitočnú spoluprácu napríklad v oblasti duálneho vzdelávania a riešenia nedostatkových profesií na trhu práce. Podľa Mihóka komora hodnotí pozitívne najmä to, že je to jeden z veľkých zamestnávateľov na Slovensku, ovplyvňuje mnohé ďalšie ekonomické aktivity, ktoré sú viazané najmä na priemyselné a obchodné spoločnosti.
Novým výkupcom zelenej energie bude štány podnik SPP
21. 10. 2019
SPP bude zelenú energiu vykupovať od januára budúceho roka. Od januára bude vykupovať takzvanú zelenú energiu štátny podnik Slovenský plynárensky priemysel (SPP). Ministerstvo hospodárstva (MH) ho vybralo na základe transparentnej aukcie. „Inštitút výkupcu je súčasť veľkej reformy obnoviteľných zdrojov energie. Nový výkupca bude pôsobiť na celom území Slovenska a nahradí doterajšiu činnosť troch distribučných spoločností,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Maroš Stano.
Nový systém výkupu energií z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) či zo zdrojov s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou (KVET) bude podľa ministerstva administratívne jednoduchší.
Výkupca nahradí doterajšie pôsobenie prevádzkovateľov distribučných sústav. Bude vykupovať elektrinu a zároveň preberie na seba zodpovednosť za odchýlky v sústave za menších výrobcov, ktorí majú právo na takúto podporu.
„Systém zmien týkajúci sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je v súlade s legislatívou EÚ a podmienkami štátnej pomoci," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.
Do konca roka by mali byť vyhlásené aj aukcie pre nové zdroje energie z obnoviteľných zdrojov.
„Postupne zavádzame do tejto oblasti viac trhového princípu, aby bola výroba nákladovo efektívna a súčasne mala minimálny dosah na koncové ceny elektriny,” dodal šéf rezortu hospodárstva.
Výkupcu MH SR vybralo na základe jednokolovej aukcie, pri ktorej uchádzači ponúkli cenu bez znalosti ponúk ostatných uchádzačov.
Jediným hodnotiacim kritériom pri vyhodnocovaní ponúk bola výška požadovanej úhrady za činnosť výkupcu elektriny.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
V Bratislave rokovali šéfovia poľnohospodárskych platobných agentúr
21. 10. 2019
Riaditelia sa pripravujú na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Riaditelia poľnohospodárskych platobných agentúr krajín EÚ v piatok (18. 10.) na pôde Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) rokovali o príprave na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Aj keď rokovania o nej ešte prebiehajú, agentúry sa už musia začať pripravovať na jej praktické dôsledky. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.
„Aj keď rokovania o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 ešte nie sú definitívne ukončené, platobné agentúry sa musia už teraz pripravovať na jej implementáciu. Napriek tomu, že legislatívne návrhy sú prerokované, ostáva veľa otvorených otázok súvisiacich s ich realizáciou v praxi,“ poznamenal generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Ako ďalej doplnil, očakáva sa, že platobné agentúry budú plniť približne rovnaké úlohy. „Funkcia Európskej komisie sa však zmení smerom k presunu niektorých kompetencií na členské krajiny. Väčší dôraz tak bude klásť na kontrolu výstupov,“ povedal Kožuch. Veľkou pomocou pre platobné agentúry bude očakávané využívanie nových technológií pre výkon kontrol. Slovensko je pritom jednou z krajín s najvyšším podielom vykonaných kontrol poľnohospodárskych podpôr v EÚ. „PPA už dlhodobo pracuje na elektronizácii systémov. Nové technológie na kontrolu na mieste si však vyžiadajú značné investície zo strany štátu do technológií i personálu, ktorý s nimi bude pracovať. Vykonať však vďaka tomu bude možné výrazne vyšší počet kontrol,“ vysvetlil Kožuch. Na rokovaní sa okrem riaditeľov platobných agentúr zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo. V rámci EÚ pôsobí približne 40 poľnohospodárskych platobných agentúr, keďže väčšie štáty ich majú viacero.