Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ERP po novele zákona
11. 12. 2019
Novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice prináša viaceré propodnikateľské opatrenia, ako napr. možnosť ukončenia používania elektronickej registračnej pokladnice podnikateľom alebo inou osobou poverenou podnikateľom.
Podnikateľovi nevzniknú náklady na servisnú organizáciu, predĺženie doby na odoslanie údajov do systému e-kasa v prípade, ak je pokladnica v off-line režime, možnosť používania jednej pokladnice e-kasa klient v prípade združení. Novelou zákona o ERP sa rieši ukončenie certifikácie elektronických registračných pokladníc a v rámci centralizácie kompetencií sa zavádza zmena súvisiaca s výkonom technických expertíz z Colného úradu Bratislava na finančné riaditeľstvo. Zároveň dochádza k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov pri dodatočnom doevidovaní paragónov do pokladnice e-kasa klient bez povinnosti vytlačenia pokladničného dokladu.
Podmienky volebného práva
9. 12. 2019
V posledných rokoch so stúpajúcou aktivizáciou občanov v rôznych občianskych združeniach, aktivitách proti nežiaducim spoločenským javom sa stalo určitou „módou“ túto angažovanosť propagovať nielen v rámci volebnej kampane, ale uvádzať ju aj na kandidátnej listine s cieľom, aby sa tieto údaje dostali na hlasovací lístok a ovplyvňovali voliča aj v období, kedy už je vedenie volebnej kampane zakázané. Ostatná novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva nadobúda účinnosť 1. 5. 2020.
Zároveň dochádzalo k propagácii konkrétnych občianskych združení, ktoré zároveň verejne propagovali svoje sympatie k programom politických strán. Cieľom zákona je zabezpečiť, aby údaje o zamestnaní kandidátov na kandidátnej listine ako aj na hlasovacom lístku boli skutočne údajmi o ich zamestnaní a aby sa tento priestor nezneužíval na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, resp. aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne. Kandidát má samozrejme právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Novela zákona má teda pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidátnej listine politickej strany. Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať.
Rast slovenskej ekonomiky spomalil, je najnižší za šesť rokov
6. 12. 2019
Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách dosiahol 1,3 percenta. Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky, ktoré naznačoval už vývoj v predošlom štvrťroku, sa v 3. kvartáli tohto roka ešte prehĺbilo. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách dosiahol 1,3 % a jeho tempo sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška spomalilo o 3,3 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) s tým, že ide o najnižší rast od 4. štvrťroku 2013.
V priebehu tohto roka ekonomika rástla v 1. štvrťroku o 3,8 % a v 2. štvrťroku o 2,2 %. "Hodnoty za predošlé štvrťroky boli upravené v rámci veľkej benchmarkovej revízie údajov realizovanej v októbri tohto roka," informovali štatistici. V medzikvartálnom porovnaní sa objem HDP zvýšil reálne o 0,4 %. Celkový objem v bežných cenách bol na úrovni 24,56 miliardy eur a medziročne sa zvýšil o 3,4 %. "Ekonomický vývoj v 3. štvrťroku 2019 sa udržal v pozitívnych číslach a bol podporený hlavne domácim dopytom, v porovnaní s 3. štvrťrokom 2018 bol vyšší o 4,3 %," vyčíslil ŠÚ SR. Rozhodujúci vplyv na jeho rast mala tvorba hrubého kapitálu, ktorý vzrástol o 9,6 %. Okrem kapitálu sa zvyšovali aj všetky výdavky na konečnú spotrebu, v úhrne sa zvýšili o 2,3 %. Konečná spotreba domácností bola vyššia o 1,8 %, verejnej správy o 3,7 % a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 10,5 %. Zahraničný dopyt naopak klesol už druhý štvrťrok po sebe. V 3. štvrťroku sa však jeho pokles zmiernil na 0,2 %. Dovoz výrobkov a služieb bol vyšší o 3,3 %. Spolu v 1. až 3. štvrťroku dosiahla tvorba HDP 69,9 miliardy eur. V bežných cenách sa medziročne zvýšil o 4,9 %. V stálych cenách o 2,4 %, čo bolo o 1,8 p. b. menej ako v rovnakom období vlaňajška.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Sociálna poisťovňa vydrží hospodáriť bez pomoci štátu len tento rok
6. 12. 2019
Budúci rok má poisťovňa dostať dostať dvesto miliónov eur. Sociálna poisťovňa dokáže hospodáriť bez finančnej pomoci štátu len v tomto roku. Už v budúcom roku by mala zo štátneho rozpočtu dostať finančnú výpomoc v sume 200 miliónov eur a v roku 2021 ďalších sto miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 s výhľadom do roku 2022, ktorý schválil parlament.
V budúcom roku by mala poisťovňa hospodáriť s príjmami v celkovej sume 9,57 miliardy eur, z čoho by takmer 560 miliónov eur mal tvoriť prebytok z tohto roku a ďalších 200 miliónov eur spomínaná pomoc zo štátneho rozpočtu. Bez tohtoročného prebytku a bez výpomoci od štátu by tak mala mať poisťovňa príjmy v sume 8,81 miliardy eur. Výdavky poisťovne na rok 2020 majú dosiahnuť 8,71 miliardy eur. Od ekonomicky aktívnych osôb, teda od zamestnancov, dohodárov, či samostatne zárobkovo činných osôb by poisťovňa mala v budúcom roku vybrať 8,27 miliardy eur, čo by malo byť o 364 miliónov eur viac ako v tomto roku. Príjmy poisťovne z dlžného poistného majú budúci rok predstavovať 217 miliónov eur, čo je na úrovni tohto roka. Na poistnom za poistencov štátu má Sociálna poisťovňa zinkasovať 273 miliónov eur, čo je o 44 miliónov eur viac ako v tomto roku. Na vyplácanie dôchodkov má poisťovňa v budúcom roku vynaložiť 7,62 miliardy eur, teda o 279 miliónov eur viac ako v tomto roku. Z tejto sumy by si 218,7 milióna eur mala vyžiadať valorizácia dôchodkov od 1. januára budúceho roka. Výdavky na dávky nemocenského poistenia a dávky v nezamestnanosti však majú oproti tomuto roku klesnúť. Kým v tomto roku by výdavky na dávky nemocenského poistenia mali dosiahnuť 764,4 milióna eur, na rok 2020 by sa mali znížiť na 728,3 milióna eur. Pri výdavkoch na dávky v nezamestnanosti má ísť o pokles z tohtoročných 202 miliónov eur na 176,7 milióna eur.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)