Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nezamestnanosť rástla tretí mesiac v rade
22. 2. 2021
Miera nezamestnanosti na Slovensku tento rok v januári vystúpila na 7,81 percenta, čo je najvyššia úroveň od marca roku 2017. Zároveň sa zvýšila tretí mesiac po sebe, v decembri predstavovala 7,57 percenta. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes poskytlo ústredie práce, ktoré riadi úrady práce.
Situácia na trhu práce sa začala zhoršovať po prepuknutí pandémie covidu-19, ešte vlani v januári bola miera nezamestnanosti tesne pod hranicou piatich percent. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v prvom tohtoročnom mesiaci stúpol oproti decembru o takmer 6 700 na 213 881 osôb. Úrady práce evidovali 63 411 voľných pracovných miest, teda menej ako v závere vlaňajška. Nezamestnanosť na Slovensku začala stúpať hlavne po prepuknutí koronavírusovej nákazy, prvý potvrdený prípad infekcie sme zaznamenali vlani v v marci. Výraznejšiemu nárastu počtu nezamestnaných podľa analytikov zabránili vládne dotácie na udržanie zamestnanosti, ktorých výšku štát postupne zvyšoval.
V
Bývanie v Bratislave bude drahšie
19. 2. 2021
Ceny prenájmov v Bratislave a okolí by sa koncom tohto roka alebo na začiatku roku 2022 mohli vrátiť na pôvodnú úroveň spred pandémie nového koronavírusu. Predpovedá to bratislavská realitná kancelária HERRYS.
Druhá polovica roka podľa realitnej spoločnosti priláka na realitný trh hlavného mesta študentov a zamestnancov firiem, čo sa odrazí na vyššom dopyte po nájmoch, a to zase na ich vyššej cene.
Všetko však bude závisieť od pandemickej situácie. "Ponuka na prenájom v strednom a vyššom segmente je dnes v priemere o desať percent lacnejšia ako pred rokom. V druhej polovici roka predpokladáme, že príchod ľudí do hlavného mesta akceleruje dopyt a ceny by sa mohli priblížiť tým spred marca 2020," vyslovil partner kancelárie Martin Marsina.
V
Kritická infraštruktúra
16. 2. 2021
Zákon o kritickej infraštruktúre (zákon č. 45/2011 Z. z.) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru.
Implementácia zmien a doplnení zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).
Štát má na základe zákona prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale zákon ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Novela zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.
K
Inflácia na Slovensku prudko klesla
15. 2. 2021
Inflácia v prvom mesiaci tohto roka prudko klesla na 0,7 percenta, stiahli ju medziročne nižšie ceny energií a potravín. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
Januárová inflácia na úrovni 0,7 percenta je najnižšia hodnota od januára 2017.
V porovnaní s decembrom 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,3 percenta.
"Zvyčajný januárový nástup vyšších cien sa tento rok dotkol len menšej časti tovarov ako zvyčajne v januári, tlmiaci účinok na ceny okrem iného malo zníženie dopytu spojené s opatreniami voči šíreniu pandémie ochorenia COVID-19," okomentovali štatistici.
Medzimesačný vývoj cien - v porovnaní s decembrom 2020 - najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien v odbore pošty a spoje, kde cenový rast potiahli zvýšené ceny telefónnych služieb o 7,7 percenta. Výrazný vplyv malo tiež zvýšenie cien v odbore doprava, a to najmä rast cien v zložkách dopravné prostriedky o 5,1 percenta a pohonné látky o 2,9 percenta.
Súčasne výslednú hodnotu medzimesačnej inflácie ovplyvnil aj rast cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 percenta, a to najmä výraznejší rast cien pri nealkoholických nápojoch.
V konkrétnych zložkách sa zvýšili ceny ovocia o 3,4 percenta, zeleniny (vrátane zemiakov) o 2,2 percenta, chleba a obilnín o 0,8 percenta a ceny minerálok a ovocných štiav o 3,8 percenta.
Tlmiaci účinok voči rastu cien prinieslo zníženie cien v podielovo najvýznamnejšej zložke - v cenách za bývanie a energie, ktoré v súhrne klesli o 1,8 percenta.
"Je to dôsledok zníženia regulovaných cien za oblasť sieťových odvetví prijatých pre rok 2021. Najvýraznejší vplyv mali nižšie ceny v podskupinách – plyn o 9,6 percenta a elektrina o 4,3 percenta," spresnili štatistici.
Ako zhrnuli štatistici, index spotrebiteľských cien sa v januári 2021 oproti decembru 2020 zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,3 percenta, v domácnostiach dôchodcov o 0,1 percenta, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,2 percenta.
V