Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pracovný trh sa zmení
19. 3. 2021
Pandémia nového koronavírusu a s ňou spojené opatrenia prevrátili na ruby pracovné pozície v mnohých firmách.
Ohrození prepúšťaním sú najmä ľudia pracujúci na administratívnych pozíciách, naopak, žiadanejšími budú všetky profesie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu. Uviedla to spoločnosť Elanor Slovakia, ktorá poskytuje outsourcing mzdových a administratívnych personálnych služieb na Slovensku.
Podľa country manažéra spoločnosti Ivana Ziziča pandémia podporila digitalizáciu a zefektívňovanie vo firmách. "Po roku bez zmeny zamestnávatelia zisťujú, že sa dá fungovať v niektorých prípadoch aj vzdialene, nie sú potrebné niektoré pracovné pozície," okomentoval Zizič.
Pandémia podľa jeho predpokladov najviac zasiahne administratívne pozície, ako sú office manažéri, personál na recepcii či rôzni referenti.
Medzi najohrozenejšie budú patriť aj pozície mzdového účtovníka, finančného účtovníka, správcu vozidlového parku, marketingového pracovníka či pracovníkov služieb," vymenoval Zizič s tým, že firmy totiž časom prišli na to, že je rozumnejšie niektoré činnosti outsourcovať, teda zveriť ich špecializovaným spoločnostiam.
Naopak, medzi najžiadanejšie pozície budú čoskoro patriť tie, ktoré sa dajú efektívne vykonávať z domu – sem patrí napríklad sektor IT.
"V niektorých ohľadoch si dokonca myslím, že príde k rozvoju na podnikateľskom trhu, kde firmy z IT budú pracovať skôr projektovo, respektíve jednotliví ľudia budú pracovať projektovo a nie s cieľom byť niekde zamestnaní," predpovedá Zizič.
Veľkú budúcnosť vidí Zizič aj v rozvoji psychoterapie vo firmách. Pri zmene pracovného prostredia totiž podľa neho ľudia potrebujú aj oporu od profesionálov.
"Aktuálny stav vnímam ako veľmi podcenený zo strany zamestnávateľov v týchto zemepisných šírkach," uzavrel Zizič.
V
Obchodovaniu so zahraničím sa darí aj cez krízu
12. 3. 2021
Zahraničný obchod Slovenska pokračuje v dobrej kondícii. Výsledné saldo zahraničného obchodu v januári 2021 bolo aktívne, a to v objeme 241,2 milióna eur, čo je o 235,7 milióna eur vyššou hodnotou ako v januári 2020.
Informoval o tom vo štvrtok štatistický úrad. Pozitívne sa na bilancii zahraničného obchodu tradične podpísal automobilový priemysel. Naopak, horší výsledok zapísal obchod s minerálnymi palivami a chemikáliami.
Celkový vývoz tovaru v úvode roka dosiahol podľa predbežných výsledkov hodnotu 6,6 miliardy eur, pri medziročnom poklese o 0,1 percenta.
"Vývoz sa tak udržal na minuloročnej úrovni," okomentovali štatistici. Export najpodstatnejšej triedy zahraničného obchodu SR – stroje a prepravné zariadenia - do ktorej patrí aj automobilový priemysel, vzrástol v prvom mesiaci tohto roka medziročne o 3,4 percenta.
"Nárast v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka tak trvá nepretržite od júna 2020. Stroje a prepravné zariadenia tvorili v januári takmer dve tretiny celkového vývozu tovarov vyrobených na Slovensku (64,8 percenta) a viac ako polovicu celkového dovozu (50,9 percenta)," špecifikovali štatistici.
Prebytok vývozu nad dovozom sa ukázal len v dvoch triedach zahraničného obchodu, avšak v tých najobchodovanejších. Export v triede stroje a prepravné zariadenia prevýšil import o viac ako miliardu eur. Naopak, dovoz vyšší ako vývoz o viac ako 350 miliónov eur vykázali triedy minerálne palivá a chemikálie.
Celkový dovoz tovaru na Slovensko po dvoch mesiacoch medziročného rastu z konca minulého roka sa v januári opäť znížil o 3,6 percenta, keď dosiahol 6,4 miliardy eur.
Celkový výsledok ovplyvnil najmä pokles dovozu podielovo významných tried - minerálne palivá o 17,4 percenta a priemyselné výrobky o 15,6 percenta.
V
Po náznaku oživenia sa stavebníctvo v úvode roka prepadlo takmer o pätinu
12. 3. 2021
Po náznaku optimistickejšieho vývoja stavebnej produkcie na Slovensku koncom vlaňajška sa stavebníctvo v úvode tohto roka opäť medziročne prepadlo takmer o pätinu. Informoval o tom v stredu Štatistický úrad.
Okrem zníženia výstavby za takmer 20-percentným poklesom stojí aj vysoký porovnávajúci základ z januára 2020, keď bol objem stavebnej produkcie najvyšší od roku 2008.
"Stavebné aktivity v prvom mesiaci roka dosahujú dlhodobo najnižší výkon," okomentovali štatistici s tým, že celkový objem stavebnej produkcie v januári 2021 medziročne klesol o 19,8 percenta na 254,3 milióna eur.
"Bol síce najnižší od roku 2017, ale stále mierne nad priemerom januárovej produkcie za posledných deväť rokov," porovnali štatistici. V porovnaní s decembrom 2020 po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia nižšia o 2,4 percenta.
Na začiatku roka klesol najmä objem stavebných prác v tuzemsku. Domáca stavebná produkcia nedosiahla medziročný rast od marca 2020.
Ku koncu roka sa jej pokles zmierňoval, no v prvom mesiaci roka 2021 bolo medziročné zníženie opäť vyššie, a to o 18,9 percenta. Znížil sa objem prác obidvoch zložiek tuzemskej produkcie, z toho novej výstavby vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 18 percent a opráv a údržby o 18,9 percenta.
V
Plán obnovy ide do finišu, výsledný verdikt z Bruselu sa očakáva v lete
9. 3. 2021
V septembri minulého roku unikli prvé rysy chystaného Plánu obnovy, ktorý má Slovensku šiestimi miliardami pomôcť zlepšiť situáciu na Slovensku. Peniaze v Bruseli dohodol premiér Igor Matovič ešte v júli 2020.
Po menej než roku sa teraz dostáva do medzirezortného pripomienkového konania. Slovensko ho má odovzdať Európskej komisii do konca apríla tohto roka.
"Dokument, ktorý sa pripravuje 2 až 3 roky, sme museli pripraviť za menej ako rok," povedal dnes minister financií Eduard Heger.
"Stretnutí bolo viac ako 30 a pred nami je ešte šesť okrúhlych stolov. Teraz je čas na finálne pripomienky."
Každý zmysluplný návrh podľa Hegera ministerstvo posúdi. Plán obnovy je podľa neho "stále otvorený dokument".
"Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a zahraničných investíciách sa vyčerpal. Zaostávame v zdravotnej starostlivosti alebo školstve," uviedol.
Situáciu a konkurencieschopnosť v rámci EÚ majú zlepšiť mnohé štrukturálne reformy.
"Mám z tohto dokumentu veľmi dobrý pocit. Dokázali sme jasne pomenovať problémy a precízne vytýčiť cesty, ako ich riešiť. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a investície," skonštatoval šéf rezortu financií s tým, že plán považuje za realistický. Podotkol, že naplnenie cieľov si bude vyžadovať aj silnú politickú podporu, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.
V