Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenský priemysel zatvára brány
23. 9. 2022
Slovalco, OFZ, Fortischem a najnovšie Embraco. To sú štyri firmy, ktoré spája jediné. A to bezvýchodisková situácia pre vysoké ceny energií, ktorá sa skončila hromadným prepúšťaním stoviek ľudí.
Spolu tieto štyri spoločnosti kumulatívne prepustili takmer 1 300 priamych zamestnancov a logicky budú musieť byť prepustení aj ľudia u dodávateľov, ktorí na tieto pracovné miesta nadväzujú. V prípade Slovalca, ktoré prepustilo 300 ľudí, to bola u dodávateľov až tisícka.
Lavína výpovedí naberá na sile, zatiaľ čo slovenské firmy stále volajú po opatreniach a čoraz viac z nich varuje pred katastrofálnymi dosahmi. Pomoc zo strany vlády je však v čase bezprecedentných cien energií v nedohľadne.
Nádej na zmenu cítili firmy pred stredajším zasadaním vlády. Novovymenovaný šéf rezortu hospodárstva Karel Hirman však zrejme väčšinu biznis sektora zatiaľ nepotešil. „Aktuálne má podľa našich informácií kompenzačnú schému pre firmy schválenú len Nemecko. Schémy pre naše firmy sú aktuálne rozpracované. Prvá je na ceste do Bruselu. Ďalšie sú v štádiu vysokého rozpracovania,“ uviedol minister na brífingu po rokovaní vlády s tým, že by rád predložil konkrétne riešenia už teraz, no zázraky robiť nevie.
V
Dopyt firiem po brigádnikoch rastie
19. 9. 2022
Kedysi sa jej cez leto hlásilo množstvo záujemcov o prácu. Tento rok musela majiteľka reštaurácie Omama Shop Café v Bratislave Veronika Murányiová hľadať ľudí sama. Pýtala sa známych, či nepoznajú niekoho, kto by si chcel privyrobiť v jej prevádzke. Napokon sa prihlásili len uchádzači bez praxe. „Zatiaľ to vykrývame tak, že všetci majitelia a prevádzkari pracujú nonstop,“ opisuje. Nie je ani zďaleka jedinou podnikateľkou v sektore, ktorá má problém zohnať pracovné sily.
Pred pandémiou cez letné mesiace výrazne rástol záujem študentov o brigády. Cez študijnú prestávku si chceli privyrobiť výpomocou v kuchyni, v sklade alebo s vykladaním tovaru. Inak to nebolo ani tento rok. Kým v júni zaznamenala Sociálna poisťovňa spolu 100-tisíc brigádnických dohôd, v júli ich bolo o 17-tisíc viac. To je však stále o 10-tisíc menej ako v júli v roku 2018.
V
Zmena životného minima
16. 9. 2022
Od 1. 7. 2022 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené viaceré veličiny ako daňové úľavy, či nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
O navýšení sumy životného minima rozhodujú dva ukazovatele (koeficienty), pričom na úpravu životného minima sa použije ten ukazovateľ, ktorý má aktuálne nižšiu hodnotu. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia len vtedy, ak sa koeficient, ktorým by sa upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. Ak by bol jeden zo sledovaných koeficientov, ktorým sa majú v príslušnom kalendárnom roku upraviť sumy životného minima, nižší ako jedna alebo rovný jednej, uplatňovali by sa tie sumy životného minima, ktoré boli ustanovené posledným Opatrením MPSVR.
Podľa údajov Štatistického úradu SR nadobudol za obdobie 1. štvrťroka 2022 v porovnaní s 1. štvrťrokom 2021:
• koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností hodnotu 1,117
• koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu hodnotu 1,075.
Tieto koeficienty znamenajú, že ceny nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 % a príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %. Nakoľko sa na úpravu životného minima použije ten koeficient, ktorý bol za sledované obdobie nižší, na úpravu životného minima sa použije koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Suma životného minima platná od 1. 7. 2022 sa určí tak, že suma životného minima platná do 30. 6. 2022 sa vynásobí koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu, t.j. 218,06 € x 1,075 = 234,42 €.
Dňa 23. 6. 2022 bolo v Zbierke Zákonov vyhlásené Opatrenie MPSVR SR č. 227/2022 Z. z. o úprave súm životného minima, v zmysle ktorého sa k 1. júlu 2022 upravujú sumy životného minima nasledovne:
· 234,42 mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
· 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
· 107,03 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
K
Medziročný rast cien v Česku bol v auguste 17,5 percenta
12. 9. 2022
Medziročná inflácia v Českej republike bola v auguste 17,5 percenta. Vyplýva to z odhadov analytikov. Podľa ekonómov zdraželi najmä potraviny a energie, oproti júlu naopak zlacneli palivá. Český štatistický úrad zverejní údaje o inflácii za august v pondelok 12. septembra.
"Augustovú infláciu bude ovplyvňovať niekoľko protichodných efektov. Na ďalší rast inflácie bude pôsobiť pokračujúci rast cien energií pre domácnosti a zrejme aj ďalší rast cien potravín. V opačnom smere potom pôjde o pomerne silný desaťpercentný medzimesačný pokles cien pohonných hmôt," povedal analytik Českej bankovej asociácie Jakub Seidler.
Očakáva medziročnú infláciu 17,6 percenta, vplyv podľa neho bude mať tiež vyššia porovnávacia základňa z minulého roka, keď ceny začali už zrýchľovať.
Analytici Raiffeisenbank pri spotrebiteľských cenách očakávajú za august mierne zvýšenie medziročného tempa na 17,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní malo však zdražovanie ubrať na razancii z 1,3 na 0,8 percenta, myslí si. Dôvodom relatívne mierneho pohybu inflácie smerom nahor je zlacnenie pohonných hmôt, uviedli. So znižujúcou sa kúpnou silou domácností navyše podľa analytikov banky ubúda priestor na navyšovanie cien.
Naopak, analytik UniCredit Bank Jiří Pour očakáva, že medziročná inflácia sa v auguste spomalila na 17,2 percenta a medzimesačne spotrebiteľské ceny pridali 0,4 percenta. Medzimesačný rast brzdil predovšetkým dvojciferný pokles cien pohonných hmôt v súvislosti so zlacnením ropy, uviedol.
"Hlavným ťahúňom spotrebiteľských cien zostávajú náklady na bývanie, najmä ceny energií. Rast cien potravín zrejme medzimesačne citeľne spomalil, ale medziročne ďalej zrýchlil. Vo zvyšku roka by sa mala medziročná inflácia udržať okolo 17 až 18 percent a počas budúceho roka postupne brzdiť k šiestim až siedmim percentám," odhadol Pour.
V