Banky na Slovensku musia od januára povinne prijímať okamžité platby
10. 10. 2024
Schválené nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025. O tri mesiace bude prijímanie tzv. okamžitých platieb dostupné pre klientov všetkých bánk na Slovensku aj v celej eurozóne. Ich podstatou je to, že finančné prostriedky od platiteľa sú na účet príjemcu pripísané v priebehu niekoľkých sekúnd. Viaceré banky na Slovensku už v súčasnosti poskytujú túto službu dobrovoľne, od januára budúceho roka to však bude povinné.
„Dosiahnutý tak bude prvý míľnik zjednotenia, ktoré určuje Nariadenie o SEPA okamžitých platbách. Nariadenie zavádza plošné povinné prijímanie okamžitých platieb v eurách pre banky v eurozóne najneskôr do 9. januára 2025 a ich odosielanie do 9. októbra 2025, pričom jednotlivé banky ich môžu klientom sprístupniť aj skôr," informovala Slovenská banková asociácia (SBA). V krajinách mimo eurozóny bude táto povinnosť platiť od roku 2027.
Bankové inštitúcie v Európe zavádzajú okamžité platby postupne, a to najmä vzhľadom na náročnosť ich implementácie. Bankové systémy v takom prípade musia totiž fungovať nepretržite, poskytovať bezproblémovú používateľskú skúsenosť a pritom dodržiavať prísne štandardy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. Akékoľvek poplatky spojené so zasielaním a prijímaním okamžitých úhrad pritom nesmú byť vyššie ako poplatky, ktoré už banka účtuje pri podobných úhradách.
„Okamžité platby umožňujú klientom bánk realizovať rýchle a bezpečné bezhotovostné úhrady. Prostredníctvom nich môžu uskutočniť národné aj cezhraničné platby v eurách elektronickou formou kedykoľvek a kdekoľvek vďaka nepretržitej dostupnosti bankového systému. S podporou nových technológií majú okamžité platby potenciál konkurovať hotovosti, keďže s množstvom výhod poskytujú klientom aj lepší prehľad o ich cash-flow manažmente," zhodnotil výkonný riaditeľ SBA Marcel Klimek.
Na Slovensku sú okamžité platby dostupné vo vybraných bankách už viac ako dva roky, od februára 2022, postupne sa pridávali ďalšie a aktuálne ich poskytuje sedem bánk. V minulom roku sa u nás podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) uskutočnilo 39 miliónov okamžitých platieb v hodnote 11,2 miliardy eur. Ich podiel na celkovom počte SEPA platieb na Slovensku vzrástol v poslednom štvrťroku 2023 na 14,3 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V prvom štvrťroku dosiahol bankový sektor zisk 169,5 milióna
9. 5. 2018
Zisk slovenského bankového sektora v prvom kvartáli tohto roka medziročne vzrástol o 2,8 percenta na 169,5 milióna eur. Banky po dlhej dobe zaznamenali aj mierny rast čistých úrokových výnosov, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov bánk. Vyplýva to z najnovších údajov Národnej banky Slovenska.
Pozitívny vplyv na ziskovosť mali predovšetkým výnosy z finančných operácií, ktoré medziročne vzrástli o 56 percent. "Mierne sa zvýšili aj čisté výnosy z poplatkov a provízií, a to medziročne o 4,8 percenta a po dlhšom období aj čisté úrokové výnosy, ktoré boli medziročne vyššie o 0,9 percenta," priblížila vo svojom komentári Slovenská banková asociácia (SBA). Najväčší negatívny vplyv na ziskovosť mala čistá tvorba opravných položiek a rezerv, ktorá sa medziročne zvýšila o 11,58 milióna eur. Stav úverov medziročne stúpol o 9,8 percenta. Úvery obyvateľom rástli medziročným tempom 12,4 percenta, celkový stav úverov podnikom stúpol o 5,7 percenta. "Suma novoposkytnutých spotrebiteľských úverov sa medziročne znížila o 2,85 percenta a objem nových úverov na bývanie klesol o viac ako šesť percent," vyčíslila SBA.
Ceny bývania sú najvyššie od krízy
7. 5. 2018
Predpoklady analytikov o stagnovaní cien za bývanie sa nenaplnili. Uplynulé mesiace tohto roka totiž ukázali, že zdražovanie naďalej pokračuje, a to na celom Slovensku. Ceny nehnuteľností sa tak vyšplhali najvyššie za posledných takmer desať rokov.
Aj keď sa posledný kvartál minulého roka niesol v znamení stagnovania cien až zlacňovania, prvé tri mesiace nového roka ukázali opak. Prvý štvrťrok tohto rErik Vrábeloka v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom totiž priniesli nárast hodnoty nehnuteľností až o 2,6 percenta, teda o 36 eur za štvorcový meter. Ten sa predával za takmer 1 400 eur, čo je najvyššia cena od jari 2009. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska stojí za zdražovaním kombinácia mierne zníženej ponuky na trhu s bývaním a pretrvávajúci dopyt. Centrálna banka však vo svojej správe uvádza, že cena už pravdepodobne naráža na strop finančných možností slovenských domácností. Podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej bol rastúci dopyt po nehnuteľnostiach spôsobený blížiacim sa sprísňovaním podmienok na poskytovanie úverov zo strany bankového regulátora. „Bude sa obmedzovať nielen maximálna výšku úveru z hľadiska založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príj
Slovensko zostalo v hre o piatu automobilku
4. 5. 2018
Slovensko má byť v boji o automobilku na východe vo finále. O investíciu čínskej automobilky Zhi Dou súperíme iba my a Rumunsko. Píšu o tom Hospodárske noviny. Výhodou našich konkurentov sú dotácie. Rumunsko totiž ponúka pre možných investorov dotácie až do 50 % investície. V prípade slovenského rezortu hospodárstva ide o podporu do výšky 35 %. Finálne rozhodnutie čínskej automobilky o tom, kde bude nakoniec pôsobiť, má padnúť na jeseň.
O Číňanoch sa hovorí ako o jednom z možných investorov, kvôli ktorým zablokovali pozemky v novom strategickom priemyselnom parku pri Košiciach. V piatok ho schválila vláda. Ak investor príde na východ, štát ich môže vyvlastniť. Minister hospodárstva Peter Žiga zatiaľ tvrdí, že v hre sú piati investori. Podľa denníka by malo ísť aj o automobilku.
V hre aj BMW? Okrem Číňanov sa znovu objavili informácie o BMW. Správy o tom, že by mal záujem o výrobu na našom trhu, boli už pred 6 rokmi. Automobilka ich vždy dementovala. Tentoraz vraj výrobca nehovorí „nie". „Zatiaľ nepadlo finálne rozhodnutie na vytvorenie nového výrobného závodu. BMW Group priebežne zvažuje, ktoré krajiny sú vhodné pre budúcu produkciu. Ak budúci dopyt prekročí dostupnú kapacitu, nemožno vylúčiť možnosť rozšírenia výrobnej siete BMW Group o ďalšiu polohu v dlhodobom horizonte,“ uviedla Hospodárske noviny. hovorkyňa automobilky Sandra Schillmöller. Celková výmera priemyselnej zóny, ktorá sa nachádza v blízkosti košického letiska, bude na úrovni 250 hektárov. Nie je preto vylúčené, že na tento priestor sa zmestí aj viacero firiem. „Ide väčšinou o veľké zahraničné firmy z Európy i Ázie a vytvoria tisícky pracovných miest,“ dodáva Žiga.
Jedenkrát a dosť. Zákon proti byrokracii ušetrí ročne milióny
4. 5. 2018
Zákon proti byrokracii z dielne úradu vicepremiéra pre investície a informatizáciu dnes schválili dva parlamentné výbory. Zmyslom zákona je zrušiť povinnosť úradov pýtať od občanov a podnikateľov výpis a odpis z registra trestov, ako aj výpisy z katastra nehnuteľností, obchodného registra a živnostenského registra. Novela zákona prináša nové technické riešenie.
„Tento zákon je prvým krokom k zásade jedenkrát a dosť, čo znamená, že občania už nebudú musieť na úrady nosiť potvrdenia, ktoré si úrady vedia zabezpečiť aj z elektronických registrov štátu,“ povedal podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši. Dodal, že v roku 2017 občania a podnikatelia na úrady doniesli viac ako milión výpisov*, ktoré si podľa nášho zákona už budú úrady vymieňať medzi sebou. Očakávame ročnú úsporu cca 13 mil. eur, ktorá spočíva v šetrení občanov a podnikateľov na správnych poplatkoch, cestovných nákladoch a čase. V roku 2017 občania a podnikatelia strávili pri získavaní týchto výpisov až 620 000 hodín. Poslanci dvoch výborov NR SR (výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávneho výboru) dnes takmer jednomyseľne naprieč politickým spektrom schválili návrh zákona o opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii). Ide o jeden z najzložitejších zákonov, pretože mení 167 iných zákonov a úrady budú musieť novelizovať aj 68 vyhlášok. Správne fungovanie si vyžaduje aj optimálne technické riešenie: prepojenie so zdrojovými registrami údajov, presun informačného systému CSRÚ (centrálna správa referenčných údajov) do vládneho cloudu a pripravenosť partnerov. „Na začiatku budeme úradom pomáhať v pripájaní systémov, ale následne budeme dohliadať na to, ako si plnia svoje povinnosti. Chceme, aby v deň, kedy zákon vstúpi do účinnosti, bolo technické riešenie vrátane manuálov a prístupov pre používateľov kompletné a nemuseli sme úradom udeľovať pokuty alebo naďalej z ľudí robiť poštárov,“ zdôraznil vicepremiér Raši. Technické riešenie pre odbúranie výpisov sa buduje ako nadstavba centrálneho informačného systému CSRÚ. Je potrebné ho zosúladiť s novým nariadením EÚ o ochrane osobných údajov GDPR, ktoré bude platiť od konca mája tohto roku. „Od 1. septembra bude účinná novela katastrálneho zákona. Aj tú je potrebné zosúladiť s účinnosťou nášho zákona. Keby sme tak neurobili, nebolo by možné sprostredkovať listy vlastníctva s plombou alebo rodným číslom, ktoré úradníci potrebujú pre rozhodovanie v správnom konaní,“ doplnil Raši. Od začiatku septembra Odbúranie papierových výpisov bude zavádzané postupne. Už o pár mesiacov, od 1. septembra, by elektronickú podobu mali mať výpisy z obchodného a živnostenského registra a listy vlastníctva. Výpisov z registra trestov sa to bude týkať od 1. januára 2019. Prepojenie s registrom trestov je nadštandardný proces, pretože údaje v tomto registri sú najcitlivejšie a musia sa poskytovať špeciálnym režimom. Z tohto dôvodu je potrebné dobudovať špeciálny šifrovaný prenos, či kontrolovanie prístupov a účelov použitia údajov.
(Zdroj: aktualne.centrum.sk)