Až 6,6 percenta dospelej populácie SR nezvláda splácať svoje dlhy
29. 6. 2023
V úplnom protiklade s mladými sú v postoji k zadlžovaniu sa seniori, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Načas splácajú svoje záväzky častejšie obyvatelia Bratislavského kraja, naopak, najväčší počet zadlžených ľudí žije v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti EOS KSI Slovensko vykonaného v spolupráci s agentúrou AKO. Je to alarmujúce číslo," uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích, pretože v daných prípadoch ide o ľudí, ktorí nesplácajú nielen úvery, ale napríklad aj účty za bývanie, energie, vodu, telekomunikačné služby, a požičiavajú si už aj na nákupy základných potrieb pre rodinu.
Problematike rozumejú len traja z desiatich. Riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák dodal, že nadpriemerne nezvláda svoje záväzky platiť skupina vo veku 34 až 49 rokov, ktorá má malé deti. To podľa neho logicky súvisí s vplyvom inflácie a s tým, že ide o najvýraznejšie zadlženú vekovú skupinu.
Zhruba sedem percent obyvateľov SR nad 18 rokov priznalo, že oblasti financií a dlhov vôbec nerozumejú. Problematike rozumejú len traja z desiatich a dve tretiny opýtaných jej rozumejú čiastočne. Pod pojmom dlh bol v prieskume zadefinovaný akýkoľvek záväzok po splatnosti voči banke, leasingovej spoločnosti, splátkovému predaju alebo dodávateľovi služieb, napríklad elektriny, plynu, vody, alebo telekomunikačných či poistných.
Mladí pristupujú k úverovaniu ako k múdremu rozhodnutiu. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Podľa typu domácnosti najpoctivejšie spláca pár bez detí, ktorý nemá výdavky na rodinu. Rovnako tak majú silnejšiu platobnú disciplínu aj samostatne žijúci ľudia. "Mnoho mladších ľudí so slušným príjmom a vyšším vzdelaním si nabralo vyššie pôžičky.
K životnému štandardu tejto skupiny patrilo mať v rodine dve autá na lízing, vysokú hypotéku, prípadne investíciu na úver do investičnej nehnuteľnosti," ponúka vysvetlenie k dátam Dvornák.
S týmto predpokladom korešponduje aj zistenie, že mladí ľudia pristupujú k nutnosti úverovania ako k múdremu rozhodnutiu, ktoré im pomôže nadobudnúť majetok a dobre investovať. V úplnom protiklade s mladými je v postoji k zadlžovaniu sa skupina seniorov nad 66 rokov, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zákon o nadáciách
17. 12. 2018
Od januára sa zavádza zmena obligatórnej povinnosti ministerstva uložiť pokutu na fakultatívnu povinnosť, čím sa odstraňuje tvrdosť zákona v povinnosti uložiť ministerstvom pokutu.
Dôvodom je skutočnosť, že mnohé nadácie vznikajú koncom kalendárneho roka, prípadne existujú len jeden deň, pričom povinnosť vypracovať výročnú správu po skončení kalendárneho roka a uložiť ju do verejnej časti registra účtovných závierok sa vzťahuje aj na tieto subjekty a uloženie pokuty týmto nadáciám je tvrdým postihom vzhľadom na krátku dobu existencie a nevykonávanie verejnoprospešného účelu, pre ktorý bola založená. Ďalším dôvodom zmeny je aj skutočnosť, že pokuta je ukladaná aj malým nadáciám, ktorých verejnoprospešným účelom je rozvoj a ochrana kultúrnych a duchovných hodnôt, prípadne podporovanie a rozvoj vzdelávacej, výchovnej a umeleckej činnosti, ako aj podpora a ochrana zdravia. Tieto nadácie hospodárenia s nízkym rozpočtom, pričom uloženie pokuty aj na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia býva pre ne často likvidačné.
Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré ministerstvo prihliada pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške. Ministerstvo môže nadácii za nesplnenie povinnosti uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla, uložiť pokutu do 1 000 eur. Ministerstvo pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške prihliadne na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. Určuje sa dĺžka subjektívnej a objektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona nadáciou.
Novela Občianskeho zákonníka
17. 12. 2018
Dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov dochádza k zavedeniu osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia.
Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.
Zákon o nezisk. org. poskytujúcich všeobecne prospešné služby
14. 12. 2018
Zakladateľom organizácie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu založiť neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, a preto osoba, ktorá založila neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby bude v registri stále zapísaná ako zakladateľ.
Od 1. 1. 2019 sa ukladá povinnosť neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Ustanovuje sa, aby ustanovenia o zodpovednosti člena správnej rady neziskovej organizácie sa vzťahovali iba na člena správnej rady neziskovej organizácie, ktorá hospodári s prioritným majetkom a pri hospodárení s prioritným majetkom. Zmena reaguje na zákon č. 4/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa ustanovila zodpovednosť členov správnej rady za hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Zámerom zákonodarcu bolo zvýšiť zodpovednosť organizácií za zverený majetok štátu tým, že okrem zodpovednosti štatutárneho orgánu sa zaviedla aj zodpovednosť členov správnej rady. Uvedenou novelou sa však táto zodpovednosť zaviedla nie iba pre organizácie, ktoré hospodária s prioritným majetkom, ale aj na organizácie, ktoré takýto majetok nemajú a hospodária s vlastným majetkom. Tieto organizácie súčasne vo svojich správnych radách často majú významné osobnosti zo spoločenského, akademického, kultúrneho sveta, ktoré svojou účasťou v správnych radách pomáhajú k podpore a presadzovaniu činnosti organizácií a poskytujú rady pri ďalšom smerovaní organizácie. Preto sa ustanovilo, aby takáto zodpovednosť členov správnych rád sa dotýkala iba organizácií s prioritným majetkom a súčasne iba pri nakladaní s týmto prioritným majetkom.
Zákon o neinvestičných fondoch
13. 12. 2018
Zriaďovateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v určitom čase prejavila svoju slobodnú vôľu zriadiť neinvestičný fond, a preto osoba, ktorá zriadila neinvestičný fond bude v registri stále zapísaná ako zriaďovateľ. Z uvedeného dôvodu okruh zriaďovateľov nie je možné zmeniť, vymazať ani doplniť.
K viacerým zmenám dochádza po schválení zákona o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorým sa zriaďuje register mimovládnych neziskových organizácií.
Ukladá sa povinnosť neinvestičným fondom ohlásiť registrovému úradu akúkoľvek zmenu v štatúte do 15 dní od jej prijatia. Uvedené je potrebné zaviesť z dôvodu, že súčasná právna úprava zakotvuje, že do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Pričom však v praxi dochádza k situáciám kedy nastane zmena údaju v štatúte, ktorý však nie je údajom zapisujúcim sa do registra. Z uvedeného dôvodu je potrebné akúkoľvek zmenu údajov v štatúte ohlásiť registrovému úradu.
Správcom a prevádzkovateľom registra mimovládnych neziskových organizácií je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Zoznam údajov o neinvestičnom fonde, ktoré sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií, upravuje zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií.