Automobilky márne bojujú s pomalým a drahým vývojom softvéru
14. 6. 2023
IT pracovníci nadobúdajú na význame. Prestupy top pracovníkov IT v automobilkách veľakrát pripomína prechody futbalových elít medzi veľkoklubmi. A tí, ktorí všetko riadia zo šéfovských postov zase častokrát končia „na lavičke“ rovnako rýchlo ako neúspešní futbaloví tréneri kvôli nezvládnutému vedeniu tímu. Nová doba stavia softvér na samotný piedestál dôležitosti. S ohľadom na prechod k elektromobilom a ich špecifikám sa mení štruktúra firiem a IT špecialisti sa stávajú tými, od ktorých závisí ich budúci úspech.
Všetci tak prechádzajú na to, s čím ako prvá začala americká automobilka Tesla, píše iDNES.cz. Snažia sa navrhnúť softvérovú platformu, jednotnú elektronickú architektúru a spoľahlivé pripojenie k automobilovému cloudu. Vyvíjajú aj digitálne funkcie pre autá, vrátane asistenčných systémov vodiča, štandardizovanej platformy infotainmentu, softvérových funkcií pre prepojenie pohonných jednotiek, technológie podvozku a nabíjania, rovnako ako nové digitálne ekosystémy a zázemie pre digitálne služby v autách a okolo neho. Teda veľmi široké spektrum funkcií, ktoré sa vzhľadom na technologický pokrok mimoriadne rýchlo vyvíja. A niektoré čínske značky – najmä Nio – rýchlo zachytili tento trend.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Žiga vníma dohodu CETA ako veľké pozitívum. Prospeje našej ekonomike
23. 2. 2018
Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi Kanadou a EÚ sa netýka ani poľnohospodárstva, ani životného prostredia, ani ochrany spotrebiteľov. Uviedol to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).
"Týka sa čisto obchodných vzťahov, ktoré sa zlepšia. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku to bude určite znamenať nárast obchodu s Kanadou, pretože napríklad v segmente automobilov sa odstránia všetky clá a bariéry, ktoré doteraz fungovali. Až 98 percent všetkých ciel, taríf, bariér, ktoré boli, pretože nebola takáto obchodná dohoda, bolo dňom platnosti tejto zmluvy odstránených. Takúto podobnú dohodu máme s Južnou Kóreou a nič sa neudialo v minulosti. Takže dohodu vnímam ako pozitívum pre slovenskú ekonomiku," dodal minister hospodárstva. "Využívajme obchod na to, aby sme mohli zvyšovať hospodársky rast. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku je CETA dobrý projekt," povedal na margo CETA štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Ivan Korčok. Vláda SR súhlasila s uzavretím dohody CETA medzi Kanadou Európskou úniou. Kabinet dohodu odobril na stredajšom zasadnutí a zároveň odporučil Národnej rade (NR) SR, aby ju tiež odsúhlasila. Dohoda prináša uľahčenie obchodovania s tovarom a službami, odstránenie ciel a obchodných bariér. Ide podľa MH SR o zatiaľ najambicióznejšiu dohodu o voľnom obchode, ktorú EÚ dosiahla s dôležitým partnerom G7. Európsky parlament schválil dohodu 15. februára 2017 a od 21. septembra 2017 sa začala predbežne uplatňovať. Nasleduje však ešte ratifikácia členskými štátmi, ktorá je potrebná na definitívne nadobudnutie platnosti dohody. V dôsledku CETA sa odstránia clá, skončia sa obmedzenia prístupu k verejným zákazkám, otvorí sa trh so službami a poskytnú sa predvídateľné podmienky pre investorov. Dohoda obsahuje aj záruky, aby hospodársky zisk v žiadnom prípade nedosahoval na úkor základných práv, sociálnych noriem, práva vlády na reguláciu, ochrany životného prostredia alebo zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov Rezort hospodárstva odhaduje, že dohoda CETA bude mať vplyv na slovenskú ekonomiku v priemere na úrovni 0,013 percent HDP. Zároveň ministerstvo vplyv dohody na tvorbu pracovných miest na Slovensku predpokladá na úrovni 0,012 percent celkovej zamestnanosti. "Prijatie dohody CETA bude mať pozitívny efekt na čistú zahraničnoobchodnú výmenu medzi Slovenskou republikou a Kanadou, a to najmä vďaka očakávaným pozitívnym efektom v automobilovom priemysle," opísal rezort. Odstránenie tarifných prekážok by malo viesť k zvýšeniu vývozu do Kanady v priemere o 8 percent, v prípade vysokej reakcie na pokles cien až o 18 percent.
Nový zákon o regionálnej investičnej pomoci
22. 2. 2018
Od 1. apríla 2018 začne platiť nový právny predpis, ktorým je zákon o regionálnej investičnej pomoci. Za obdobie platnosti predchádzajúceho právneho predpisu prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.
Nová právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.
Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Zákon ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia. Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.
Nový právny predpis o posudzovaní zhody výrobku
22. 2. 2018
Nový zákon, ktorý začne platiť od 1. apríla 2018, komplexne upravuje povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v tejto oblasti, precizuje procesné ustanovenia týkajúce sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesné ustanovenia upravujúce notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii, členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Zákon ďalej spresňuje výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu a distribútora a ustanovuje sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Okrem iného zákon precizuje činnosti orgánov dohľadu a výkonu dohľadu. K zákonu vytvoril úrad pracovnú skupinu pozostávajúcu z nominantov jednotlivých ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov dohľadu z dôvodu ustanovenia orgánov trhového dohľadu k jednotlivým určeným výrobkom, ktoré ustanovujú technické predpisy z oblasti posudzovania zhody. Úrad uskutočnil 14 rokovaní tejto pracovnej skupiny, ktorej závery sú premietnuté do ustanovení § 25 až 28 nového zákona.
Cieľom právnej úpravy je teda zachovať rámcový zákon pre oblasť posudzovania zhody výrobkov a sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie a pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu.
Geologický zákon – novela
20. 2. 2018
Jestvujúca právna úprava geologického zákona nepozná inštitút vyvlastnenia, ale len núteného obmedzenia vlastníckych práv. Sanácia environmentálnej záťaže je s ohľadom na jej definíciu podľa geologického zákona spätá s činnosťami, ktoré majú nielen dočasný, ale aj trvalý charakter, pričom ide o stavebné činnosti. V geologickom zákone nadobudne účinnosť zmena týkajúca sa inštitútu vyvlastnenia.
Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác.
Na vyvlastňovacie konanie podľa geologického zákona sa vzťahuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť, len ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Tiež nie je možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. To znamená, že za účelom sanácie environmentálnej záťaže nebude možné rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tam, kde stačí obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zriadiť, obmedziť alebo zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti alebo obmedziť alebo zrušiť právo tretej osoby k nehnuteľnosti. Oba horeuvedené princípy sa budú dôsledne uplatňovať pri aplikácii ustanovení geologického zákona o vyvlastnení.
Do jestvujúcej úpravy geologického zákona sa zavádza inštitút predbežnej držby. K jej uplatneniu môže dôjsť iba v prípadoch vyvlastňovacieho konania súvisiaceho so sanáciou environmentálnej záťaže podľa schváleného projektu sanácie environmentálnej záťaže, pričom jej uplatnenie prichádza do úvahy najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany života a zdravia obyvateľstva a ochrany zložiek životného prostredia.
Zároveň sa upravila v stavebných konaniach týkajúcich sa stavieb súvisiacich so sanáciou environmentálnej záťaže možnosť vydať stavebné povolenie aj pred právoplatným skončením vyvlastňovacích konaní, avšak s podmienkami uvedenými v § 32b. Vyvlastňovaný má za čas výkonu predbežnej držby právo na finančnú náhradu. V prípade spôsobenej škody nie je dotknuté právo vyvlastňovaného domáhať sa po zrušení predbežnej držby jej náhrady.