Murphy radí
Murphy v parlamente
Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.
Zákon nezadržateľnosti pokroku: Dobrý politik vie hovoriť stále dlhšie a dlhšie o ničom, až napokon vie o tom hovoriť ľubovoľne dlho.
Zákon nenapraviteľného optimizmu: Ak chcete zvoliť rozumného, pravdovravného, skromného a čestného poslanca, nechoďte voliť – nebudete si mať z čoho vybrať.
(Murphyho zákonník)
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)