Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Roboty budú pre Slovákov stále väčšou konkurenciou
14. 11. 2018
Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najväčšia pravdepodobnosť náhrady pracovných pozícií priemyselnými robotmi. Informuje o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na štúdiu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), podľa ktorej Slovensko ako najväčší producent automobilov vzhľadom na počet obyvateľov, čelí až 62-percentnej pravdepodobnosti, že typické pracovné pozície v jeho ekonomike budú v blízkej budúcnosti nahradzované robotmi.
Pre porovnanie, pravdepodobnosť, že typické pracovné miesta v hospodárstve nahradia priemyselné roboty, je v Litve a Grécku 57 %, v Nemecku 54 % a v Slovinsku 53 %. V susednej Českej republike je táto pravdepodobnosť podľa údajov EBRD na úrovni 49 %. Slovensko pritom už v súčasnosti patrí v Európe medzi krajiny s najvyšším podielom priemyselných robotov na počet pracovníkov. Ich počet od roku 1993 do roku 2016 stúpol o vyše 9 robotov na 1 000 pracovníkov. Dynamickejší rast zaznamenali iba v Nemecku či vo Švédsku. Medzi sektory, v ktorých sa očakáva najvýraznejší vplyv automatizácie výroby, patrí pritom podľa EBRD textilný priemysel, potravinárstvo, poľnohospodárstvo a spracovanie dreva. Na druhej strane najnižšie riziko automatizácie sa predpokladá vo vzdelávaní, programovaní, telekomunikáciách, právnych a účtovných službách a vo finančných službách.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Antibyrokratický balíček ušetril ľuďom 140-tisíc eur a 12-tisíc hodín času
14. 11. 2018
Za prvé dva mesiace fungovania zákona proti byrokracii občania Slovenskej republiky podľa vicepremiéra Richarda Rašiho ušetrili na poplatkoch 139 tisíc eur a približne 12 tisíc hodín svojho času, ktorý by inak strávili na úradoch vybavovaním rôznych formulárov. Vicepremiér pre investície a informatizáciu to skonštatoval v utorok, keď otvoril v Bratislave jesenné dvojdňové podujatie ITAPA, ktoré sa zaoberá najnovšími trendami v oblasti eGovernmentu a riešeniami digitalizácie spoločnosti.
„Ako vicepremiér pre investície a informatizáciu chcem vytvárať všetky podmienky na to, aby sa informatizácia a digitalizácia implementovala do spoločnosti a hlavne aby prinášala výsledky v reálnom živote každého občana Slovenskej republiky,“ uviedol v otváracom príhovore Richard Raši. Pri hodnotení antibyrokratického balíčka ozrejmil, že od 1. septembra už nemusia občania SR nosiť niektoré výpisy na rôzne úrady a inštitúcie. „Ide napríklad o výpisy z obchodného či živnostenského registra a výpisy z listu vlastníctva. Od nového roka pribudnú do tejto skupiny ďalšie. Inštitúcie si všetky tieto výpisy už vyhľadávajú, alebo budú vyhľadávať a zdieľať samé. Novinkou medzi touto skupinou v priebehu niekoľkých dní bude aj výpis z katastrálnej mapy,“ priblížil Raši. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu spojazdnil v posledných mesiacoch aj systém štátnej úschovne dát OverSi, ktorý má byť nástrojom v boji proti byrokracii a má pomôcť pri implementácii antibyrokratického balíčka. „Za prvé dva mesiace fungovania zákona proti byrokracii a portálu OverSi občania ušetrili na poplatkoch úradom 139 tisíc eur a 12 tisíc hodín, ktoré by vybavovaním rôznych formulárov na nich strávili. Veríme, že takto by mala vyzerať moderná komunikácia medzi občanom a štátom,“ dodal Raši. Vicepremiér sa pri hodnotení súčasného stavu eGovernmentu na Slovensku vyjadril aj k téme, s ktorou v pondelok prišlo Slovensko.Digital a týka sa delenia štátnych ITK zákaziek a problémov s autorskými právami, kde sa zatiaľ nenašiel konsenzus. „Táto téma nie je doriešená. Do akej miery je však rozumné deliť zákazky? Zákazky sa nemôžu deliť účelovo. Musí sa však zabezpečiť, aby veľké projekty, ktoré nepozostávajú z dodania jedného veľkého celku, boli z hľadiska dodania rozdelené na čiastkové plnenia. Dôležité je, aby zákazky boli delené a všade, kde to bude možné, zákazky delené budú v racionálnej a vhodnej forme. Musí nám však fungovať celok, nie jednotlivé zložky. Licencie máme na stole a všetko to riešime,“ uzavrel Raši. Podujatia ITAPA (Information Technologies & Public administration – Informačné technológie a verejná správa) už 17. rok prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou nielen IT komunity. Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia, pozostáva z viacerých prestížnych akcií. Jesenný dvojdňový medzinárodný kongres ITAPA sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločnosti z celého sveta.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Rozšírenie okruhu oprávnených prijímateľov dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa
6. 11. 2018
Od 1. 1. 2019 dochádza k rozšíreniu oproti súčasnému stavu, a to v takom rozsahu, aby množina týchto subjektov bola totožná s okruhom právnických osôb založených alebo zriadených na podporu ochrany spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Prijímateľom dotácie bude môcť byť každá právnická osoba, ak kumulatívne spĺňa tri podmienky – preukáže, že bola založená alebo zriadená na podporu ochrany spotrebiteľa, vykonáva jednu alebo viaceré činnosti podľa § 25 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa (napr. sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácie, ochrana práv spotrebiteľa na súde, organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa...) a má zabezpečené prostriedky na spolufinancovanie projektu, o finančnú podporu ktorého žiada, minimálne vo výške 5 % zo sumy požadovanej dotácie.
Kritérium preukazovania účelu vzniku právnickej osoby neznamená, že celková činnosť právnickej osoby musí byť zameraná na ochranu spotrebiteľských práv, avšak musí preukázať, že ochrana spotrebiteľa patrí k hlavným cieľom jeho činnosti. Oproti súčasnému stavu sa došlo k sprecizovaniu požiadavky, keď nebude postačovať samotná existencia právnickej osoby aspoň jeden rok pred dňom podania žiadosti o poskytnutie dotácie, ale bude nutný preukázateľný výkon konkrétnej činnosti smerujúcej k podpore, ochrane a presadzovaniu spotrebiteľských práv minimálne v trvaní jedného roka (nie však nevyhnutne nepretržite). Súčasne sa znižuje požiadavka na finančnú spoluúčasť z 10 % zo sumy požadovanej dotácie na polovicu.
Hnojivá ES
5. 11. 2018
Vzhľadom na zvýšenú elektronizáciu spoločnosti v poslednom období, sa v zákone ustanovuje s účinnosťou od 1. 1. 2019, aby ten, kto uvádza hnojivo s označením „Hnojivo ES“ do obehu, nezasielal údaje kontrolnému ústavu písomnou formou ako doposiaľ, ale formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu, čím dôjde k zjednodušeniu administratívnej práce.
Právna úprava platného zákona nadväzuje nielen na spôsob vedenia evidencie orgánmi štátnej správy, ale aj na evidenciu vedenú v aplikačnej praxi podnikateľmi v pôdohospodárstve, ktorí v zmysle platných legislatívnych predpisov upravujú nielen zakúpenie vhodných hnojív vzhľadom na odber živín jednotlivými poľnohospodárskymi plodinami, ale aj správne aplikačné postupy tak, aby nedošlo k znečisteniu pôdy a aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd a následnému vstupu nežiaducich látok do potravového reťazca obyvateľov. Rozšírenie požiadaviek pri nahlasovaní uvádzania na trh hnojiva s označením „Hnojivo ES“ o zloženie hnojiva, vyplýva z nutnosti vedieť, aké kontaminanty a v akých množstvách takýmito hnojivami dodávame do poľnohospodársky využívanej pôdy, čím môže dôjsť aj k nepriamej kontaminácii či už podzemných alebo povrchových vôd. Súčasne platné Nariadenie o hnojivách určuje podmienky pre „Hnojivo ES“ iba čo sa týka obsahu živín pre konkrétny typ hnojiva, nestanovuje ale podmienky pre obsahy kontaminantov.
Úprava sa týka ustanovení o používaní hnojív, vedení evidencie o spotrebe hnojív a určení povinností pri nahlasovaní údajov o spotrebe hnojív pre prevádzkovateľov športovísk, ako aj následných kontrolných opatrení v chránenej vodohospodárskej oblasti v súlade s novým zákonom o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.