Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Verejné obstarávanie
16. 11. 2018
Novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Cieľom úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Novela zákona o verejnom obstarávaní taktiež sleduje odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe. V kontexte uvedeného sa zavádza koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Zaviedla sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
Novou právnou úpravou sa ďalej „zjemňuje“ prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov, spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy a uvoľnenia pravidla „de minimis“ pri zadávaní podlimitných zákaziek.
Ďalej sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme. V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci DNS, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci DNS. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby dochádza k zníženiu výšky súdneho poplatku.
Dynamika slovenskej ekonomiky sa zrýchľuje
15. 11. 2018
V treťom štvrťroku medziročne HDP stúpol v stálych cenách o 4,6 percenta. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu totiž v treťom štvrťroku medziročne hrubý domáci produkt Slovenska stúpol v stálych cenách o 4,6 percenta, kým v druhom kvartáli ekonomika rástla o 4,2 percenta. Predbežné čísla štatistikov za tretí kvartál tak prekonali očakávania bankových analytikov, ktorí v poslednom októbrovom prieskume Národnej banky Slovenska prognózovali za tretí štvrťrok rast hospodárstva o 4 percentá.
Po očistení o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt zvýšil oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška o 4,5 percenta a medzikvartálne oproti druhému štvrťroku tohto roka ekonomika stúpla o 1,1 percenta.V bežných cenách sa pritom za obdobie júla až septembra tohto roku vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 23,767 miliárd eur, čo predstavuje medziročný rast až o 7 percent. Pozitívne čísla tretieho kvartálu boli podľa analytikov menového úseku Národnej banky Slovenska okrem iného výsledkom aj pravidelného novembrového spresňovania údajov, keď Štatistický úrad zrevidoval dáta od roku 2015 až po druhý štvrťrok tohto roka. Samotná revízia tak znížila porovnávaciu bázu roku 2017, čoho výsledkom bolo okrem revízie údajov za tento rok na vyššie úrovne taktiež zvýšenie medziročnej dynamiky v treťom štvrťroku. Samotným motorom hospodárskeho rastu Slovenska však zrejme zostal najmä domáci dopyt. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej silnej spotrebe domácností pomáha priaznivý vývoj na trhu práce, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností. Ako doplnil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, zverejnené čísla za tretí kvartál boli príjemným prekvapením, keďže Slovensko na rozdiel od viacerých iných krajín eurozóny, najmä Nemecka, zatiaľ nevykázalo spomalenie rastu ekonomiky. Okrem domáceho dopytu slovenskému hospodárstvu pomáha aj pokračujúci reštart automobilového priemyslu. Aj tento faktor však podľa neho zvýrazňuje riziká rastu ekonomiky do nasledujúcich kvartálov. „Už tretí kvartál naznačil pomerne silnú dichotómiu v slovenskom priemysle, keď jeho rast ťahali takmer výlučne len automobilky,“ uviedol Koršňák. Signály z Európy totiž naznačujú pokles dopytu po nových autách minimálne v poslednom štvrťroku tohto roka, čo môže rast produkcie v automobilkách na Slovensku zastaviť. Analytici však na základe zverejnených dát avizujú, že budú navyšovať aj odhad rastu ekonomiky za celý rok. „Vzhľadom na revíziu údajov HDP a štruktúry za predchádzajúce štvrťroky, ako aj zohľadňujúc nový rýchly odhad za tretí štvrťrok vidíme riziká smerom nahor pre našu prognózu rastu HDP v tomto roku,“ uviedla Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne. Podľa pravidelného prieskumu Národnej banky medzi bankovými analytikmi očakávali v októbri pre tento rok hospodársky rast na úrovni štyri percentá. Ako doplnil Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank, pre tento rok predbežne počítajú s tým, že rast by sa mohol približovať k úrovni 4,5 percenta. Slovenské hospodárstvo však bude čeliť aj rizikám. V krátkodobom horizonte je to podľa Koršňáka najmä rastúci globálny protekcionizmus a blížiaci sa termín odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. V strednodobom horizonte bude podľa neho rozhodovať, ako úspešne sa bude slovenská ekonomika transformovať z využívania lacnej pracovnej sily na ekonomiku založenú na znalostiach. „Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa,“ dodal analytik UniCredit Bank. Štatistici budú ešte údaje o vývoji hospodárstva za tretí kvartál spresňovať na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov. Rovnako údaje doplnia o štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Spresnené výsledky štatistický úrad zverejní siedmeho decembra.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Roboty budú pre Slovákov stále väčšou konkurenciou
14. 11. 2018
Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najväčšia pravdepodobnosť náhrady pracovných pozícií priemyselnými robotmi. Informuje o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na štúdiu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), podľa ktorej Slovensko ako najväčší producent automobilov vzhľadom na počet obyvateľov, čelí až 62-percentnej pravdepodobnosti, že typické pracovné pozície v jeho ekonomike budú v blízkej budúcnosti nahradzované robotmi.
Pre porovnanie, pravdepodobnosť, že typické pracovné miesta v hospodárstve nahradia priemyselné roboty, je v Litve a Grécku 57 %, v Nemecku 54 % a v Slovinsku 53 %. V susednej Českej republike je táto pravdepodobnosť podľa údajov EBRD na úrovni 49 %. Slovensko pritom už v súčasnosti patrí v Európe medzi krajiny s najvyšším podielom priemyselných robotov na počet pracovníkov. Ich počet od roku 1993 do roku 2016 stúpol o vyše 9 robotov na 1 000 pracovníkov. Dynamickejší rast zaznamenali iba v Nemecku či vo Švédsku. Medzi sektory, v ktorých sa očakáva najvýraznejší vplyv automatizácie výroby, patrí pritom podľa EBRD textilný priemysel, potravinárstvo, poľnohospodárstvo a spracovanie dreva. Na druhej strane najnižšie riziko automatizácie sa predpokladá vo vzdelávaní, programovaní, telekomunikáciách, právnych a účtovných službách a vo finančných službách.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Antibyrokratický balíček ušetril ľuďom 140-tisíc eur a 12-tisíc hodín času
14. 11. 2018
Za prvé dva mesiace fungovania zákona proti byrokracii občania Slovenskej republiky podľa vicepremiéra Richarda Rašiho ušetrili na poplatkoch 139 tisíc eur a približne 12 tisíc hodín svojho času, ktorý by inak strávili na úradoch vybavovaním rôznych formulárov. Vicepremiér pre investície a informatizáciu to skonštatoval v utorok, keď otvoril v Bratislave jesenné dvojdňové podujatie ITAPA, ktoré sa zaoberá najnovšími trendami v oblasti eGovernmentu a riešeniami digitalizácie spoločnosti.
„Ako vicepremiér pre investície a informatizáciu chcem vytvárať všetky podmienky na to, aby sa informatizácia a digitalizácia implementovala do spoločnosti a hlavne aby prinášala výsledky v reálnom živote každého občana Slovenskej republiky,“ uviedol v otváracom príhovore Richard Raši. Pri hodnotení antibyrokratického balíčka ozrejmil, že od 1. septembra už nemusia občania SR nosiť niektoré výpisy na rôzne úrady a inštitúcie. „Ide napríklad o výpisy z obchodného či živnostenského registra a výpisy z listu vlastníctva. Od nového roka pribudnú do tejto skupiny ďalšie. Inštitúcie si všetky tieto výpisy už vyhľadávajú, alebo budú vyhľadávať a zdieľať samé. Novinkou medzi touto skupinou v priebehu niekoľkých dní bude aj výpis z katastrálnej mapy,“ priblížil Raši. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu spojazdnil v posledných mesiacoch aj systém štátnej úschovne dát OverSi, ktorý má byť nástrojom v boji proti byrokracii a má pomôcť pri implementácii antibyrokratického balíčka. „Za prvé dva mesiace fungovania zákona proti byrokracii a portálu OverSi občania ušetrili na poplatkoch úradom 139 tisíc eur a 12 tisíc hodín, ktoré by vybavovaním rôznych formulárov na nich strávili. Veríme, že takto by mala vyzerať moderná komunikácia medzi občanom a štátom,“ dodal Raši. Vicepremiér sa pri hodnotení súčasného stavu eGovernmentu na Slovensku vyjadril aj k téme, s ktorou v pondelok prišlo Slovensko.Digital a týka sa delenia štátnych ITK zákaziek a problémov s autorskými právami, kde sa zatiaľ nenašiel konsenzus. „Táto téma nie je doriešená. Do akej miery je však rozumné deliť zákazky? Zákazky sa nemôžu deliť účelovo. Musí sa však zabezpečiť, aby veľké projekty, ktoré nepozostávajú z dodania jedného veľkého celku, boli z hľadiska dodania rozdelené na čiastkové plnenia. Dôležité je, aby zákazky boli delené a všade, kde to bude možné, zákazky delené budú v racionálnej a vhodnej forme. Musí nám však fungovať celok, nie jednotlivé zložky. Licencie máme na stole a všetko to riešime,“ uzavrel Raši. Podujatia ITAPA (Information Technologies & Public administration – Informačné technológie a verejná správa) už 17. rok prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou nielen IT komunity. Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia, pozostáva z viacerých prestížnych akcií. Jesenný dvojdňový medzinárodný kongres ITAPA sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločnosti z celého sveta.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)