Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podpora cestovného ruchu
18. 12. 2018
Cieľom novely zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2019, je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu.
Medzi nové nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov) vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku v Slovenskej republike a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či neexistujúcim značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady pre zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb.
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
18. 12. 2018
V zmysle novely Občianskeho zákonníka nemožno platne zabezpečiť premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, čo však nemá vplyv na výkon zabezpečenia v prípade, ak bolo právo zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečené pred uplynutím premlčacej doby.
Zabezpečením v tomto prípade treba rozumieť všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátane záložného práva. V tejto súvislosti právna úprava výslovne uvádza, že premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nebráni uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade, ak ide o premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). Táto právna úprava zodpovedá platnému právnemu stavu a požiadavke zabezpečenia právnej istoty veriteľov.
V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka (či už jednostranného alebo viacstranného), pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa zavádzajú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona.
Zákon o nadáciách
17. 12. 2018
Od januára sa zavádza zmena obligatórnej povinnosti ministerstva uložiť pokutu na fakultatívnu povinnosť, čím sa odstraňuje tvrdosť zákona v povinnosti uložiť ministerstvom pokutu.
Dôvodom je skutočnosť, že mnohé nadácie vznikajú koncom kalendárneho roka, prípadne existujú len jeden deň, pričom povinnosť vypracovať výročnú správu po skončení kalendárneho roka a uložiť ju do verejnej časti registra účtovných závierok sa vzťahuje aj na tieto subjekty a uloženie pokuty týmto nadáciám je tvrdým postihom vzhľadom na krátku dobu existencie a nevykonávanie verejnoprospešného účelu, pre ktorý bola založená. Ďalším dôvodom zmeny je aj skutočnosť, že pokuta je ukladaná aj malým nadáciám, ktorých verejnoprospešným účelom je rozvoj a ochrana kultúrnych a duchovných hodnôt, prípadne podporovanie a rozvoj vzdelávacej, výchovnej a umeleckej činnosti, ako aj podpora a ochrana zdravia. Tieto nadácie hospodárenia s nízkym rozpočtom, pričom uloženie pokuty aj na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia býva pre ne často likvidačné.
Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré ministerstvo prihliada pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške. Ministerstvo môže nadácii za nesplnenie povinnosti uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla, uložiť pokutu do 1 000 eur. Ministerstvo pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške prihliadne na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. Určuje sa dĺžka subjektívnej a objektívnej lehoty na rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona nadáciou.
Novela Občianskeho zákonníka
17. 12. 2018
Dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov dochádza k zavedeniu osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia.
Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka).
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Predkladateľ je presvedčený, že po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.