Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výpočet osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
16. 1. 2019
Pre výpočet je potrebná sadzba tohto odvodu, ktorá je v súlade s § 11 zákona o osobitnom odvode na roky 2017 až 2020 0,2 % ročne.
Odvod je banka povinná uhrádzať v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v § 3 ods. 5 zákona o osobitnom odvode nie je ustanovené inak. Na určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok sa použijú priemerné hodnoty položiek podľa § 2 písm. a) vypočítané z údajov k poslednému dňu jednotlivých kalendárnych mesiacov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Uvedený osobitný odvod spravuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty; ak banka nemá sídlo v pôsobnosti Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, správcom odvodu je miestne príslušný daňový úrad, v pôsobnosti ktorého má banka sídlo.
Pokiaľ banka neuhradila splátku odvodu alebo ak banka uhradila splátku odvodu v nižšej výške, ako bola povinná, správca odvodu uloží banke rozhodnutím povinnosť uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jej časť. V konaní o uložení tejto povinnosti sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je §§ 58, 59, 61 až 63, 65 a 66 daňového poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať opravné prostriedky podľa § 72 až 77 daňového poriadku, pričom ide o riadne a mimoriadne opravné prostriedky v daňovom konaní. Pokiaľ banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, správca odvodu je oprávnený nedoplatok vymáhať. Na vymáhanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o daňovom exekučnom konaní, konkrétne § 88 až 153 daňového poriadku, ktoré sú špecifickou právnou úpravou daňového exekučného konania. V kontexte uvedených súvislostí je možné vyvodiť záver, že správa osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií má súvis s procesom správy daní a poplatkov a daňový poriadok je potrebné na túto oblasť primerane použiť.
Peniaze za plyn by sa ľuďom mohli opäť vrátiť, vláda zvažuje vratky
14. 1. 2019
Naposledy sa rozdávali šeky. V roku 2016, tesne pred marcovými parlamentnými voľbami, to bolo jedno zo sociálnych opatrení vtedy končiacej druhej vlády Roberta Fica (Smer). Domácnostiam vracala časť platieb za plyn. V roku 2020, opäť tesne pred parlamentnými voľbami, sa situácia môže zopakovať.
O vratkách otvorenie hovorí ministerstvo hospodárstva. Tvrdí, že vláda Petra Pellegriniho (Smer) bude vyplatenie vratiek zvažovať, ak budú ceny plynu na svetových trhoch stúpať tak ako minulý rok. Plyn na svetových trhoch za rok zdražel o vyše 20 percent. Vratky za plyn, ktoré vyplatil druhý Ficov kabinet, sa dotkli asi 1,4 milióna obyvateľov. Štátnu kasu odľahčili o bezmála 50 miliónov eur. "Nie je to veľmi šťastné opatrenie, keďže nerieši situáciu plošne. Na jednej strane síce pomôže veľkej časti obyvateľov, no na druhej bude znevýhodňovať ostatných," hovorí Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Prenájom nehnuteľnosti – obmedzenie zdanenia prenájmu
14. 1. 2019
Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) platiteľ bude dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak je predmet nájmu určený na bývanie.
Táto zmena sa týka len tých zmluvných vzťahov (napr. zmlúv o nájme bytu), ktoré budú uzatvorené po 1. 1. 2019. Ak k zmluvám uzatvoreným do účinnosti zákona budú uzatvorené dodatky po 1. januári 2019 a na ich základe vznikne nový záväzkový vzťah, vzťahuje sa na tieto zmluvy nové ustanovenie odseku 5 v znení účinnom od 1. januára 2019.
Vláda schválila príspevok na ekodomy
11. 1. 2019
Rodinný dom nesmie mať viac ako 200 štvorcových metrov. Príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie, ktorý má motivovať vlastníkov k výstavbe takýchto obydlí, zavádza návrh vládnej novely zákona o energetickej hospodárnosti budov. Návrh z dielne rezortu dopravy a výstavby v stredu schválila vláda. Možná výška tohto príspevku by mala byť 8000 eur. "Verím, že príspevok vo výške 8-tisíc eur dostatočne motivuje občanov, ktorí práve budujú rodinné domy, alebo to majú v pláne, aby použili materiály a stavebné postupy, ktorých výsledkom bude rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Ušetria tak na energiách a prispejú k ochrane životného prostredia, čo je naším cieľom v rámci Európskej únie," povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek.
Iba na bývanie. Novela obsahuje administratívne a stavebné podmienky jeho získania. Žiadatelia príspevok získajú po dokončení domu v prípade, ak je dom určený na bývanie a celková podlahová plocha nie je väčšia ako 200 štvorcových metrov, nachádza sa na území Slovenska a bol skolaudovaný po 31.decembri 2014. "Zároveň musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie. To znamená, že dom má mať kvalitnú tepelnú izoláciu a využíva energiu z obnoviteľných zdrojov," uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká. Možnosť zvýšenia príspevku o náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie zateplenia rodinného domu vrátane projektového energetického hodnotenia rodinného domu, za vypracovanie žiadosti o príspevok a za vypracovanie energetického certifikátu, má byť najviac o 800 eur.
Od mája. Splnenie podmienok má overiť Ministerstvo dopravy a výstavby z verejne dostupných registrov alebo z centrálnej evidencie. Dokument pripomína, že všetky nové budovy musia od 31. decembra 2020 dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Takmer nulovú potrebu energie budovy je možné dosiahnuť efektívnou a kvalitnou tepelnou ochranou budovy a vo vysokej miere energiou získanou z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. mája 2019.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)