Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zisk Národnej banky presiahol stosedemdesiat miliónov eur
8. 3. 2019
Zisk banka použije na zníženie strát z minulých rokov. Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla v minulom roku zisk 172,3 miliónov eur. Ako ďalej banka informovala, v medziročnom porovnaní je to nárast o 34,9 percenta. V roku 2017 totiž evidovala centrálna banka zisk na úrovni 127,7 milióna eur.
Minuloročný zisk banka použije na zníženie strát z minulých rokov. Hlavným zdrojom zisku NBS v roku 2018 boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 152,4 milióna eur pri medziročnom náraste o 31,5 percenta. Z toho úrokový výnos z cenných papierov držaných na účely menovej politiky vzrástol o 18,1 percenta na 93,7 milióna eur a úrokový výnos z cenných papierov v investičnom portfóliu NBS stúpol o 60,5 percenta na 58,7 milióna eur. Za rok 2018 NBS odviedla do slovenského štátneho rozpočtu zrážkovú daň 28,88 milióna eur, pričom za rok 2017 to bolo 28,46 milióna eur, a to z príjmov z dlhopisov emitovaných na území Slovenska. Čistý výnos NBS z prerozdelenia menového príjmu eurosystému za rok 2018 vzrástol o 22,6 percenta na 96,8 milióna eur. NBS vykázala vo výsledkoch za rok 2018 podiel z predbežného prerozdelenia zisku Európskej centrálnej banky za rok 2018 vo výške 13,07 milióna eur pri náraste o 20,6 percenta a prijatý podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky za rok 2017 vo výške 3,15 milióna eur pri náraste o 26,5 percenta. Ku koncu vlaňajška bola vytvorená všeobecná rezerva na finančné riziká vo výške 660 miliónov eur, pričom ku koncu roka 2017 to bol suma 630 miliónov eur. Rezerva je tvorená za účelom krytia kurzových, úrokových, kreditných rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje banková rada NBS. Čisté náklady na tlač eurových bankoviek a razbu mincí boli 6,23 milióna eur, pričom v roku 2017 to bolo 2,98 milióna eur. Banka vyrobila 84,5 milióna bankoviek v nominálnej hodnote 50 eur a päť eur, razila 40,7 milióna obehových mincí určených pre peňažný obeh, razila obehové mince s ročníkom razby 2018 v počte 17,3 tisíc kusov súborov mincí a razila šesť druhov zberateľských mincí v počte 51,2 tisíc kusov.
Čisté náklady na zabezpečenie prevádzky a správy banky v roku 2018 boli čerpané v objeme 65,64 milióna eur pri medziročnom náraste o 0,5 percenta. V roku 2018 mzdové a sociálne náklady predstavovali 47,5 milióna eur, náklady na prevádzku budov a zariadení boli 22,2 milióna eur, odpisy dlhodobého majetku predstavovali sumu niečo cez devaäť miliónov eur a prevádzkové výnosy 13,1 milióna eur, z toho príspevky a poplatky dohliadaných subjektov finančného trhu boli vo výške 9,55 milióna eur. V roku 2018 bol priemerný prepočítaný počet zamestnancov na úrovni 1 097, v roku 2017 to bolo 1 094.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenská ekonomika pocíti ekologickú stratégiu z dielne EÚ
7. 3. 2019
Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050. O dlhodobej strategickej vízii Európskej únie (EÚ) s názvom Čistá planéta pre všetkých sa diskutuje na všetkých formátoch ministerských zasadnutí v Rade EÚ a bola aj témou utorňajších rokovaní ministrov životného prostredia v Bruseli. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla.
O vízii Čistá planéta pre všetkých budú na marcovom samite EÚ (21. - 22. 3.) rokovať aj hlavy vlád a štátov. Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050, pričom európske hospodárstvo má byť nielen klimaticky neutrálne, ale aj prosperujúce, moderné a konkurencieschopné. Kurilla potvrdil, že diskusie v Rade ministrov sa týkali aj ambicióznych vízií o bezuhlíkovej budúcnosti, ktorá je potrebná pre Slovensko, pre Európu a pre celý svet, lebo "máme iba jednu planétu". Podľa jeho slov je táto vízia "prierezová", lebo sa ňou zaoberajú všetky formáty ministerských zasadnutí, a je logické, že Rada EÚ pre životné prostredie má zrejme najambicióznejšiu víziu. Zároveň pripomenul špecifické postavenie Slovenska, ktoré sa pri dosahovaní týchto cieľov spolieha na jadrovú energetiku, ktorá nevytvára žiadne skleníkové emisie. "Takisto je pre Slovensko špecifický vysoký podiel energeticky intenzívnych odvetví. Na Slovensku je spotreba týchto odvetví až o 80 percent vyššia, ako je priemer EÚ," opísal situáciu. V praxi to znamená, že dôsledky dekarbonizácie budú pre SR citeľnejšie, aj preto treba v ďalších diskusiách, ktoré budú nasledovať aj na samite EÚ, klásť dôraz na to, aby sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti našli vhodné ochranné opatrenia. Také, ktoré pomôžu ochrániť priemyselné zázemie, ktoré má Slovensko, a súčasne ponúknu dostatok stimulov a motivácií, aby sa investovalo do nízkouhlíkových riešení a čistých a udržateľných technológií. Kurilla zdôraznil, že pravidlá na znižovanie emisií musia byť globálne, aby boli účinné, čo EÚ presadzuje cez parížsku klimatickú dohodu. "Mňa teší, že ministri v utorok podporili túto víziu za predpokladu, že bude treba zohľadniť osobitné národné špecifiká," uviedol Kurilla a zopakoval, že na úrovni Slovenska ide o jadrovú energiu a podiel ťažkého priemyslu na tvorbe HDP. Spresnil, že proces dekarbonizácie je "nezastaviteľný", avšak netreba sa unáhliť pri hľadaní riešenia, lebo ide o víziu na ďalších 30 rokov. Podľa jeho slov Slovensko nezaostáva v "domácich úlohách", dôkazom čoho je aj minulotýždňové prijatie environmentálnej stratégie, ktorá hovorí o cieľoch do roku 2030 a týka sa aj ochrany ovzdušia a klimatických zmien. Jedným z jej cieľov je útlm spaľovania uhlia od roku 2023, čo povedie k zníženiu emisií. "Pracujeme tiež na domácej nízkouhlíkovej stratégii, ktorú by sme chceli dokončiť približne o jeden rok," dodal Kurilla. Upozornil na spoločnú štúdiu vypracovanú s partnermi so Svetovej banky, ktorá hovorí o nákladovo efektívnych možnostiach, ako znižovať emisie na Slovensku, čiže o tom, v ktorých sektoroch možno dosiahnuť najvyššie zníženie emisií za najmenej peňazí. "Výsledkom štúdie bude pripravenie údernej domácej stratégie, ktorá bude zárukou nízkouhlíkovej budúcnosti Slovenska," vysvetlil Kurilla.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko je v hodnotení ekonomickej slobody najhoršie v regióne
7. 3. 2019
Rebríček zostavuje americká nadácia Heritage. Slovensko sa v rebríčku ekonomickej slobody zostavovanom americkou nadáciou Heritage umiestnilo na 65. priečke zo 180 sledovaných krajín. V hodnotení regiónu tak krajina skončila na poslednom mieste.
Informovali o tom v pondelok na tlačovej konferencii zástupcovia zamestnávateľov, nadácie Heritage a nadácie F. A. Hayeka. Najslobodnejšou krajinou sa v roku 2019 stal Hongkong, ktorý si túto pozíciu udržiava už od roku 1995. V prvej päťke je aj Singapur, Nový Zéland, Švajčiarsko a Austrália. Zo susedných krajín má najlepšiu pozíciu Česko, ktoré skončilo na 23. mieste, Rakúsko sa umiestnilo na 31. priečke, Poľsko na 46. a Maďarsko na 64. priečke tesne pred Slovenskom. Z krajín západnej Európy sa za Slovenskom umiestnili už iba Francúzsko na 71. mieste a Taliansko na 80. priečke. "Slovensko sa nachádza v hodnotení aj iných meraní podmienok pre podnikanie niekde v polovici rebríčkov. Sme dlhodobo priemerní až podpriemerní," povedal Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Súčasné dobré výsledky indikátorov sociálnej a ekonomickej úrovne, ako napríklad rast hrubého domáceho produktu a ďalšie, sú podľa Oravca dlhodobo neudržateľné. "Problém je regulácia," upozornil Oravec na veľké množstvo právnych noriem, ktoré ovplyvňujú podnikanie. Ministerstvo hospodárstva sa síce podľa Oravca postupne zlepšuje, čo sa týka kvality prijímaných opatrení v prospech podnikateľov, tieto balíčky však nevyvážia negatívne vplyvy ostatných zákonov. "Slovensko je krajina preregulovaná a podnikatelia majú problémy neporušiť zákon," poukázal na veľké množstvo zákonov Matúš Pošvanc z nadácie F. A. Hayeka. Slovensku podľa hodnotenia zhoršujú postavenie nedostatočné úsporné opatrenia vlády, nepružný trh práce a pomalé zavádzanie nevyhnutných reforiem. Slabé hodnotenie si Slovensko vyslúžilo aj za stále vysokú úroveň korupcie. Vysoké hodnotenie si, naopak, krajina odniesla za vysokú úroveň slobody obchodovania a stabilné verejné financie. "Z pohľadu RÚZ vláda SR dlhodobo nepovažuje podnikateľské prostredie a ekonomickú slobodu krajiny za svoju top prioritu. Naopak, svojimi nesystémovými opatreniami postupne výrazne zvyšuje celkové regulačné, daňové a odvodové zaťaženie, čo negatívne dopadá na kvalitu podnikateľského prostredia," uviedol tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. "Za najviac negatívne považuje RÚZ nasledovné opatrenia vlády SR - zavedenie 2,5-percentného odvodu pre obchodné reťazce, rekreačné poukazy, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a sviatok, zrušenie maloobchodného predaja vo sviatok a realizované i nedávno avizované dramatické zvýšenie minimálnej mzdy," doplnil Hošták. Nepriaznivé hodnotenia medzinárodných rebríčkov sú podľa RÚZ nielen dôležitou informáciou pre domácich tvorcov politík, ale mnohokrát práve lakmusovým papierikom pre rozhodnutia potenciálnych investorov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Audit – overenie účtovnej závierky
6. 3. 2019
Audítor ako nezávislý odborník overí účtovnú závierku a vyjadrí názor či sú finančné výkazy zostavené vo všetkých významných súvislostiach v súlade s príslušným rámcom finančného vykazovania.
Cieľom audítora je získať primerané uistenie o tom, že vo finančných výkazoch sa nenachádzajú žiadne významné nesprávnosti, ktoré by vznikli v dôsledku podvodu alebo chýb. Audit musí mať primeranú kvalitu a musí ho vykonávať audítor alebo audítorská spoločnosť podliehajúca prísnym požiadavkám, ktoré sú kladené na nezávislosť, objektívnosť, zodpovednosť, transparentnosť a spoľahlivosť s cieľom ochrany spotrebiteľov a investorov.
V zákone o účtovníctve je stanovené ktoré účtovné jednotky majú povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom, za akých podmienok a do akej lehoty. Niektoré spoločnosti majú povinnosť auditu každoročne ak im to ukladá osobitný predpis napr. Exportno-importná banka, zdravotná poisťovňa, Železnice SR, Burza cenných papierov, dôchodcovská správcovská spoločnosť a iné. Povinnému auditu sa nevyhnú ani vyššie územné celky, mestá a obce.
Obchodné spoločnosti a družstvá majú povinný audit iba v prípade ak, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce obdobie splnili aspoň dve zo stanovených podmienok. Kto si nezabezpečí overenie účtovnej závierky a spĺňa kritériá, riskuje finančný postih a daňový úrad v takomto prípade uloží pokutu za finančný delikt.