Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na mýte sa za prvý polrok vybralo 110 miliónov eur
18. 7. 2019
V júni tohto roka sa na mýte vybralo 18,36 milióna eur. Za prvých šesť mesiacov roka 2019 sa vybralo mýto v sume 110 miliónov eur. V porovnaní s prvým polrokom roka 2018 vzrástol výber o 3,6 %. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis. Za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa v júni vybralo 12,42 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy predstavoval výber 5,94 milióna eur.
Za celý prvý polrok 2019 dosiahol výber mýta na diaľniciach a rýchlostných cestách 74,96 milióna eur, na cestách prvej triedy sa vybralo 35,01 milióna eur. Z celkovej sumy júnového výberu mýta zaplatili prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia 45,6 %. Za pol roka sa na vybranom mýte podieľali zahraniční prevádzkovatelia 46,5 %. "Dňom s najvyšším denným výberom v sledovanom mesiaci bol 17. jún so sumou 877.254 eur," priblížil Bódis. Ku koncu júna bolo v elektronickom mýtnom systéme zaregistrovaných 273.344 palubných jednotiek. Oproti máju tak ich počet vzrástol o 2213 kusov. Z celkového počtu využívali 73,1 % vozidlá zo zahraničia. "V júni využívalo vymedzené úseky ciest denne v priemere 39.938 vozidiel, čo je oproti predchádzajúcemu mesiacu menej o 55 vozidiel," vyčíslil Bódis. Mýtna polícia zároveň riešila v júni na vymedzených úsekoch ciest 541 prípadov porušenia zákona o výbere mýta. Od kontrolovaných vodičov vybrala mýto vo výške 5735 eur. Za celý prvý polrok výber mýta od vodičov, ktorí porušili zákon o výbere mýta, dosiahol sumu 36.077 eur.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Potravinári dosiahli minulý rok zisk 114 miliónov eur pred zdanením
18. 7. 2019
Zisk potravinárskeho priemyslu stúpol medziročne o 15,1 percenta. Potravinársky priemysel (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov) dosiahol vlani kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 114,5 milióna eur, čo bolo o 15,1 % viac ako v predchádzajúcom roku. Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR za rok 2018.
Celkové výnosy potravinárstva v minulom roku podľa MPRV medziročne klesli o 0,8 % na 4,630 miliardy eur, náklady sa medziročne znížili o 1,1 % na 4,516 miliardy eur. Na výrobe výrobkov potravinárskeho priemyslu SR mali podľa správy rozhodujúci podiel podniky s 20 a viac zamestnancami (216 podnikov), ktoré vytvorili kladný výsledok hospodárenia. Ten medziročne vzrástol o 18,2 % na úroveň 180,3 milióna eur. Z celkového počtu podnikov ziskové podniky predstavovali 75 % a vytvorili zisk vo výške 217 miliónov eur a strata stratových podnikov predstavovala 37 miliónov eur. Podiel ziskových podnikov sa medziročne zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Najvyšší kladný výsledok hospodárenia dosiahol odbor výroby nápojov (74,8 milióna eur), výroba ostatných potravinárskych výrobkov (40,3 milióna eur), spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov (24,6 milióna eur) a výroba pečiva a múčnych výrobkov (21,4 milióna eur). Pridaná hodnota sa v odvetví v roku 2018 oproti roku 2017 zvýšila o 10,2 % a dosiahla 867 miliónov eur. Najvýraznejšie vzrástla vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá (39,1 %), v spracovaní a konzervovaní mäsa a mäsových produktov (32,1 %), v spracovaní a konzervovaní ovocia a zeleniny (15,3 %), vo výrobe ostatných potravinárskych výrobkov (14,9 %) a vo výrobe nápojov (14,7 %).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Reforma nemocníc nie je dostatočne pripravená, tvrdia lekári
17. 7. 2019
Reforma fungovania nemocníc nie je podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) dostatočne pripravená na uvedenie do praxe. „Unáhlený krok, motivovaný politickými ambíciami a podporovaný záujmami ekonomických skupín, nemôže a nesmie byť hnacím motorom stratifikácie,“ uviedol prezident SLK Marian Kollár na utorkovej tlačovej konferencii.
Lekárska komora síce stratifikáciu podporuje, nesúhlasí však so súčasným návrhom zákona. Svoje pripomienky adresovala už v pripomienkovom konaní. Každá nemocnica by podľa SLK mala vykonávať základné výkony, ktoré zachránia ľudský život. „Ak počúvame pani ministerku, že budeme presúvať lekárov z nemocnice do nemocnice a robiť silné oddelenia, nevieme si predstaviť, že v niektorých nemocniciach nebude gynekológia, nebude chirurgia, nebude interné, pretože nemáme dostatok personálu,“ povedal Kollár. Návrh problém nedostatku ľudí podľa neho ignoruje. „Zotrvávanie na návrhu riešenia personálnych otázok „dočasnou stážou“ osôb z tretích krajín nie je a nemôže byť riešením slovenského zdravotníctva,“ zdôraznil. Podľa Kollára dostávajú poisťovne v aktuálnom návrhu nenáležité kompetencie, a to napríklad možnosť rušiť a presúvať oddelenie. Otázkou je, či sa presunie aj personál oddelenia. „Môžeme sa obávať, že toto by mohlo viesť k zatvoreniu niektorých oddelení, možno niektorých nemocníc, čo by rozbilo celú stratifikáciu, celú sieť,“ doplnil.
Mladí idú za prácou do cudziny
15. 7. 2019
Takmer polovica mladých ľudí sa sťahuje do zahraničia kvôli kariérnemu rastu. Najvyššie oceňovanou krajinou sveta je podľa prieskumu spoločnosti HSBC Expat Explorer na rok 2019 Švajčiarsko, za ním Singapur a Kanada.
Záujemcu o prácu láka vyššia mzda a možnosť naučiť sa nové zručnosti. Na prieskume sa zúčastnilo vyše 18-tisíc ľudí žijúcich mimo svojej rodnej krajiny. Podľa jeho výsledkov sa s vidinou kariérneho rastu tento rok do zahraničia presťahovalo 47 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov. Po presťahovaní sa ich mzdy zvýšili v priemere o 35 percent. Pri ostatných vekových skupinách je nárast nižší.