Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenská ekonomika mierne pribrzdila
15. 11. 2017
Spomedzi krajín V4 rástlo Slovensko v treťom kvartáli najpomalšie. Podľa Štatistického úradu sa rast oproti druhému štvrťroku spomalil z 3,7 na stále solídnych 3,3 percenta. Rovnaké číslo nám na koniec roka odhaduje vo svojej jesennej prognóze aj Európska komisia.
Analytici odhadujú, že motorom rastu je domáci dopyt, najmä spotreba domácností. „Pomáha tomu priaznivý vývoj na trhu práce, teda pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností,“ vysvetlila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodala, veľmi dobre sa darí aj Nemecku, ktoré ako náš hlavný obchodný partner rastie najrýchlejšie od začiatku roku 2014.
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.
Inflácia vyletela na štvorročné maximum
13. 11. 2017
Ceny tovarov a služieb na Slovensku tento rok v októbri rástli najrýchlejšie od jari 2013. Tempo medziročnej miery inflácie zrýchlilo na 1,7 percenta z 1,6 percenta v septembri, informoval Štatistický úrad. Ekonómovia v priemere očakávali, že inflácia sa v októbri udrží na septembrovej úrovni.
Rast v medziročnom porovnaní zaznamenali ceny takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Mierne zlacnelo bývanie a energie, rovnako ako nábytok a vybavenie domácností. Potraviny, ktoré spolu s energiami majú značný podiel na spotrebiteľskom koši pre výpočet inflácie, zdraželi medziročne o 6,5 percenta. To bol najrýchlejší rast za posledných viac ako šesť rokov. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, spotrebiteľské ceny tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že tempo rastu spotrebiteľských cien na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch zrýchľovať. Inflácia by sa z tohto roku očakávaných 1,2 percenta mala dostať už v budúcom roku na úroveň dvoch percent.
Priemysel v septembri rástol o 2,3 %
10. 11. 2017
Priemyselná produkcia v septembri medziročne vzrástla o 2,3 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, priemyselnej výrobe o 1,8 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,6 %. V piatok o tom informoval Štatistický úrad SR.
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 14,3 %. Vzrástla aj dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, či ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 10 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe dopravných prostriedkov o 1,8 %, či vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 6,6 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v septembri oproti augustu zvýšila o 0,9 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 4,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,3 % a v priemyselnej výrobe o 4 %. Produkcia klesla v ťažbe a dobývaní o 1,5 %.