Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Investície do realít s novým rekordom
12. 10. 2018
Investície do realitných projektov vykazujú historicky najvyššie čísla. Za prvý polrok vyleteli o rekordných 117 percent. Slovensko je tak aktuálne regionálnym lídrom z hľadiska tempa rastu realitných investícií, ktoré za prvých šesť mesiacov dosiahli 348 miliónov eur. Významne k tomu prispel najmä predaj nákupných centier v krajských mestách. Investície do realitných projektov rastú od roku 2012, pričom Slovensko teraz v obchodnej aktivite na trhu komerčných nehnuteľností predbehlo aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Výsledky prieskumu Property Lending Barometer spoločnosti KPMG indikujú, že na Slovensku je najpreferovanejším investičným segmentom na financovanie maloobchod. Po ňom nasleduje logistický development a priemyselné projekty. Tento priaznivý vývoj zaznamenala aj Národná banka Slovenska. V Správe o stave a vývoji finančného trhu uvádza, že odvetvie e-commerce spolu s automobilovým priemyslom tvorili hlavnú časť dopytu po priemyselných a logistických priestoroch.
Banky dvíhajú poplatky, zdražie výber hotovosti
11. 10. 2018
Od októbra Poštová banka a Všeobecná úverová banka upravili niektoré poplatky za svoje služby. Vo väčšine prípadov smerom hore. Zmeny sa dotkli najmä služieb, ktoré nevyužívajú bežní klienti. Slovenské banky dvíhajú a niekedy aj znižujú svoje poplatky pravidelne, neobmedzuje ich zákon. Banky sa snažia dlhodobo dosiahnuť, aby ich klienti preferovali elektronické služby pred službami v pobočkách.
Najväčšia zmena prichádza pri zrýchlených príkazoch na úhradu do inej banky, bude účtovaný vyšší poplatok. Z pôvodných dvoch eur sa poplatok zvyšuje na dvadsať eur za príkaz realizovaný v pobočke banky alebo na pošte. Za príkaz realizovaný elektronicky sa od októbra platí desať eur. „Dané poplatky dlhodobo nereflektovali zmeny na trhu ako neustály rast prevádzkových a investičných nákladov na vykonávanie platobných služieb, čo zahŕňa úpravu informačných systémov o inovácie a legislatívne povinnosti,“ potvrdila pre HN hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Elektrina na burze zlomila nový rekord
10. 10. 2018
Neprešli ani dva mesiace a cena elektriny na pražskej burze, z ktorej vychádza pri tvorbe cenových vyhlášok aj slovenský štátny regulátor, prekonala ďalší rekord. V pondelok sa komodita vyšplhala nad 60 eur za megawatt, čím pokorila deväťročné maximum.
Štátny regulátor, ktorý má pod palcom nastavenie cenových stropov na elektrinu pre domácnosti a menších odberateľov, o zdražovaní v budúcom roku zatiaľ mlčí. Analytici sa však zhodujú, že vývoj na burze zasiahne všetkých vrátane veľkých podnikov a výrobcov elektriny. Pri stanovovaní cien pre odberateľov vychádza regulátor z priemeru na pražskej burze. Samotná elektrina však predstavuje len asi tretinu z celkovej výšky koncovej ceny. Zásadný vplyv majú ostatné regulované položky, najmä tarifa za prevádzkovanie systému, poplatky za distribúciu a ďalšie služby. Prekonanie 60-eurovej hranice ceny elektriny majú na svedomí hlavne emisné kvóty.
Chceli opravovať vlaky, rozpočet nemá peniaze
8. 10. 2018
Rezort dopravy stratí v roku 2019 vyše 20 miliónov eur. Ráta s tým návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Rezort Árpáda Érseka tak bude oficiálne hospodáriť s 1,15 miliardy eur, čo je o 1,9 percenta menej ako tento rok. Finálne číslo však ešte zmení čerpanie eurofondov. Podľa Jána Kovalčíka z inštitútu INEKO je už bežné, že rozpočtové plány v rezorte dopravy vôbec neodrážajú realitu.
„Súvisí to najmä s nepredvídateľným postupom a meškaním na väčšine stavieb,“ vysvetľuje analytik. Na základe cifier v rozpočte podľa neho preto nemožno predpovedať napredovanie novej výstavby. Zaujímavou položkou sú však výdavky na údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry. Aj napriek početným incidentom uplynulých týždňov štát nenašiel na zlepšenie koľajovej dopravy viac peňazí. Železničná spoločnosť Slovensko aj Železnice Slovenskej republiky majú dnes v dôsledku dlhodobo zanedbávanej údržby citeľné problémy, čo sa pretavuje do výrazného znižovania rýchlosti na nevyhovujúcich tratiach, hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký. „Stále sa spoliehame iba na eurofondy, ktoré však nemôžeme čerpať na všetko.