Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Občiansky zákonník – rozsiahla novela zákona
30. 1. 2020
Potreba prijatia novely Občianskeho zákonníka, ktorá nadobúda účinnosť 1. 12. 2019, vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2018 (PL. ÚS 10/2016-53), ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z. Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019) a nasledujúcich sa táto strata uhrádza, pokiaľ nie je uhradená nemocenskými dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví. Podľa danej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody má poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení. Tým, že Občiansky zákonník zaviedol právnu úpravu, v zmysle ktorej sa nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, obmedzil mu legislatívne subjektívne právo domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku. Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou poškodený nemôže od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne. Takáto úprava nie je súladná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti.
Súbor opatrení v zákone o sudcoch
28. 1. 2020
Novela zákona predstavuje súbor opatrení, ktorými sa má zabrániť aktívnemu vykonávaniu funkcií sudcov, u ktorých existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva a prokurátorov, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry a dobrá povesť prokuratúry.
O návrhu predsedu súdnej rady, ministra spravodlivosti alebo predsedu najvyššieho súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, z uvedeného nového dôvodu, bude rozhodovať Súdna rada Slovenskej republiky ako ústavný orgánu sudcovskej legitimity a správy súdnictva. Pri prokurátoroch bude o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora rozhodovať generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov alebo, v prípade konania bez návrhu, s jej predchádzajúcim súhlasom.
Tak pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu ako aj pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora sa ustanovila doba pozastavenia, kým nepominú dôvody, avšak najviac na šesť mesiacov s možnosťou jeho predlženia o ďalších najviac šesť mesiacov.
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
28. 1. 2020
V rámci problémov aplikačnej praxe zákon procesne nastavoval mechanizmus v prípade, ak vlastník pozemku nemôže užívať pozemok, ktorý nadobudol za svoj vlastný pozemok titulom náhrady v rámci konania o pozemkových úpravách.
V prípade obvyklej výšky nájomného novela zákona umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné výsledky obvyklej výšky nájomného s možnosťou poskytnuté údaje (ak dôjde k prípadným nezrovnalostiam) ešte pred konečným dátumom ich zverejnia prešetriť. Zároveň dochádza k úprave vymedzenia účastníkov konania o vzniku podnájomného vzťahu pri prevode alebo prechode vlastníctva k pozemkom. S poukazom na ďalšie zmeny v snahe predísť nejasnému výkladu z praxe dochádza k úprave ustanovenia, ktoré jednoznačnejšie špecifikuje, v ktorých prípadoch je nájomca povinný poskytnúť údaje z evidencie Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ďalšou dôležitou zmenou je úprava týkajúca sa registrácie vinohradov, vyrovnania vlastníkov trvalých porastov a pozemkov, na ktorých sa tieto trvalé porasty nachádzajú.
Slovensko vstupuje do tohto roku s rastom pod dve percentá
27. 1. 2020
Spomalenie hospodárstva sa zatiaľ výraznejšie neprejavuje na trhu práce. Slovenské hospodárstvo by v úvode tohto roka malo rásť menej ako dvojpercentným tempom. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej by mal rast hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli dosiahnuť 1,9 percenta. Za celý predchádzajúci rok 2019 pritom podľa aktuálnych prognóz rady slovenská ekonomika rástla 2,3-percentným tempom, čo je o 0,1 percentuálneho bodu pomalší rast, ako predpokladal výbor pre makroekonomické prognózy.
"Medziročný rast hrubého domáceho produktu za posledné dva štvrťroky skončil mierne horšie, ako prognóza výboru pre makroekonomické prognózy. V dátach sa aktuálne neobjavujú výrazné signály pre zrýchlenie či spomalenie," konštatuje rozpočtová rada vo svojej januárovej krátkodobej prognóze ekonomiky. Od pôvodných predpokladov z jesene minulého roka sa však podľa nej výraznejšie odkláňa najmä vývoz, ktorý bude pravdepodobne medziročne horší aj na začiatku roka 2020.
Spomalenie hospodárstva sa však zatiaľ výraznejšie neprejavuje na trhu práce. "V decembri 2019 sa zastavil prísun cudzincov na trh práce, očakávania vývoja zamestnanosti sú zo strany domácností, ako i firiem výrazne pesimistickejšie než pred rokom, ale pokles zamestnanosti v priemysle je tlmený službami," uvádza rozpočtová rada. V raste pritom pokračujú aj mzdy a nezamestnanosť sa drží na historických minimách.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)