Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Uznesenie vlády slovenskej republiky k návrhu na rozšírenie núdzového stavu
23. 3. 2020
podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
Dňa 18. 3. 2020 bolo schválené uznesenie vlády SR aj na rozšírenie uloženia pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a rozšírenie zákazu uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky z 15. marca 2020.
Vláda
A. schvaľuje
A.1. návrh na rozšírenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a na rozšírenie uloženia pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a rozšírenie zákazu uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020;
B. mení
B.1. s účinnosťou od 19. marca 2020 bod B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 takto:
slová „okresov v územnej pôsobnosti týchto okresných úradov núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia:
a) Okresný úrad Bratislava pre územné obvody Bratislava I, II, III, IV, V,
b) Okresný úrad Trnava pre územný obvod Trnava,
c) Okresný úrad Trenčín pre územný obvod Trenčín,
e) Okresný úrad Žilina pre územný obvod Žilina,
j) Okresný úrad Prešov pre územný obvod Prešov,
k) Okresný úrad Poprad pre územný obvod Poprad,
l) Okresný úrad Banská Bystrica pre územný obvod Banská Bystrica,
m) Okresný úrad Košice pre územný obvod Košice I, II, III a IV,
n) Okresný úrad Nitra pre územný obvod Nitra,
o) Okresný úrad Nové Zámky pre územný obvod Nové Zámky,
p) Okresný úrad Martin pre územný obvod Martin,
q) Okresný úrad Ružomberok pre územný obvod Ružomberok;“
sa nahrádzajú slovami „Slovenskej republiky“;
C. ukladá
C.1. s účinnosťou od 19. marca 2020 podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov pracovnú povinnosť zamestnancom subjektov uvedených v prílohe tohto uznesenia,
predsedovi vlády
C.2. zabezpečiť uverejnenie tohto uznesenia vlády v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
bezodkladne
ministerke kultúry
C.3. zabezpečiť vyhlásenie prijatia tohto uznesenia vlády vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a v TASR
bezodkladne
ministrovi hospodárstva
C.4. v spolupráci s členom vlády povereným riadením Ministerstva zdravotníctva SR, ostatnými členmi vlády a predsedom Správy štátnych hmotných rezerv SR pripraviť a predložiť vláde návrhy na vykonanie opatrení hospodárskej mobilizácie
bezodkladne
ministerke vnútra
C.5. usmerniť činnosť bezpečnostných rád okresov na realizáciu opatrenia uloženia pracovnej povinnosti
bezodkladne
C.6. prijať opatrenia na koordináciu činnosti orgánov krízového riadenia pri riešení krízovej situácie núdzový stav
bezodkladne
členom vlády
C.7. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový stav v čo najkratšom čase;
D. zakazuje
D.1. s účinnosťou od 19. marca 2020 uplatňovanie práva na štrajk osobám, ktorým bola uložená pracovná povinnosť podľa bodu C.1. tohto uznesenia.
Brány zatvára aj žilinská Kia
20. 3. 2020
Kia definitívne potvrdila odstavenie výroby. „Kia Motors Slovakia s plným vedomím a zodpovednosťou za zdravie zamestnancov a ich rodinných príslušníkov a za účelom zabránenia šírenia koronavírusu dočasne preruší výrobu od pondelka 23. marca,“ potvrdil hovorca žilinskej fabriky Ján Žgravčák.
Dokedy nie je jasné, avšak závod bude kopírovať rozhodnutie sesterského nošovického Hyunadiu, ktorý má v pláne postáť na dva týždne do šiesteho apríla. „Prijímame prísne preventívne opatrenia v súlade s pokynmi vlády Českej republiky a ďalších inštitúcii. V rámci týchto krokov sme sa rozhodli dočasne pozastaviť výrobu na dva týždne od 23. marca,“ uviedol hovorca nošovickej automobilky Pavel Barvík.
Niektoré mestá pre vírus zastavili MHD
18. 3. 2020
Tlačenica v rannej električke číslo 3 sa pomaly stáva spomienkou. Každodennú realitu tvorí obraz vyľudnených vozidiel hromadnej dopravy s prímesou pachu po dezinfekčných prostriedkoch.
Mestá sa s opatreniami proti šíreniu koronavírusu vyrovnávajú rôznym spôsobom. Napríklad Trnava zaviedla mestskú dopravu zadarmo. Iné obce ako Senec či Komárno zas MHD dočasne zastavili.
Koronavírus láme väzy našej ekonomike
16. 3. 2020
Pre mnohých malých a stredných podnikateľov sa začal tento rok veľmi dobre. Firmy aj napriek chýbajúcim finančným rezervám mali zaplatené záväzky i pohľadávky, vysoké predaje šli ruka v ruke s rastúcimi tržbami. Očakávané cinkanie kasy však vystriedalo ticho a podpisovanie výpovedí.
Do biznisu sa totiž vkradol koronavírus. Rapídny pokles zákazníkov v kamenných predajniach a príkaz zatvoriť obchodné centrá v kombinácii s vysokými nájmami ohrozilo celý biznis. Príkladom je aj konateľ spoločnosti prevádzkujúcej sieť maloobchodných prevádzok situovaných v obchodných centrách, podľa ktorého je situácia v biznise aktuálne neznesiteľná. Tržby totiž padli na minimum, firma bola nútená zastaviť platby dodávateľom a navyše musel podpísať výpovede pre všetkých 35 zamestnancov. Pre citlivosť situácie si však neželá byť menovaný.