Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Spomalenie prepadu v automobilovom priemysle
11. 8. 2020
Pokles bol najmiernejší od začiatku koronakrízy, uvádzajú štatistici. Medziročný pokles priemyselnej výroby na Slovensku v júni spomalil na 8,5 percenta po májovom prepade o zhruba tretinu. Oznámil to Štatistický úrad. Upozornil, že pokles bol najmiernejší od začiatku koronakrízy. Poukázal na výrazné spomalenie prepadu v automobilovom priemysle a na rast v chemickom a farmaceutickom priemysle. Medziročný pokles slovenskej priemyselnej výroby bol v júni oveľa miernejší, než očakávali analytici.
Tí podľa prieskumu agentúry Reuters počítali s prepadom o 18 percent. Oproti máju sa priemyselná výroba zvýšila o 21,7 percenta. Medziročný pokles výroby dopravných prostriedkov v júni spomalil na 9,4 percenta z májových 56,9 percenta. Automobilový priemysel bol v čase predchádzajúceho ekonomického rastu hlavným motorom exportne orientovanej ekonomiky. Slovensko si vlani udržalo v prepočte na obyvateľa pozíciu najväčšieho výrobcu áut na svete.
Do diaľnice D1 pri Žiline sa narýchlo dolievajú milióny
11. 8. 2020
Zo štátnej kasy a bez súťaže. Národná diaľničná spoločnosť bez súťaže zvyšuje pôvodnú cenu za štvorprúdovku na D1 z Hričovského Podhradia do Lietavskej Lúčky. Na chyby pri projektovaní diaľnice D1 pri Žiline doplatia všetci daňovníci. Úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka sa totiž popri eurofondoch bude dokončovať aj priamo zo štátneho rozpočtu.
Dodatočných 8,5 milióna eur má ísť nad rámec doteraz vysúťaženej sumy 432,2 milióna eur na rozšírenie kapacity križovatky v Hričovskom Podhradí. Aj keď o probléme stavbári vedeli roky, Národná diaľničná spoločnosť nešla do súťaže, ale zvýšila zdroje pre konzorcium, ktoré na úseku pracuje, a to Doprastav, Strabag, Váhostav a Metrostav.
Firmy dostanú plošné zľavy na eketrinu
10. 8. 2020
Lacná pre domácnosti, drahá pre firmy. Taká je už takmer 15 rokov realita ceny elektriny na Slovensku. Dôvodom však nie je samotná komodita. Koncovú sumu na faktúrach nepríjemne nafukujú zdražujúce sa emisné povolenky, ale aj poplatky štátu, ktoré prevažne sociálnodemokratické vlády podnikom zvyšovali, a na druhej strane stláčali ceny pre ľudí.
Minister hospodárstva Richard Sulík však ešte v júli vyhlásil, že urobiť poriadok s cenami energií bude prioritou nového šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A nový šéf regulácie Andrej Juris tieto plány v rozhovore pre HN potvrdil.
Opatrenia za miliardy eur
5. 8. 2020
Minister financií Eduard Heger si v rozpočte ponechal štedrý manévrovací priestor, konštatujú ekonómovia v novej analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá atypicky predpokladá, že minister minie menej, než si dal schváliť parlamentom. Na jeho rozhodnutí sú však aj tak opatrenia až do výšky miliardy eur.
Ako presne plánuje tieto peniaze minúť, však už neuvádza. „Ide o rezervu, ktorá je reakciou na veľmi turbulentný vývoj ekonomiky. Bude využitá na účel, ktorý vyplynie z konkrétnej situácie v ekonomike a spoločnosti,“ odkázal tlačový odbor rezortu financií. Mimo tejto sumy ide ešte záloha, ktorú má ministerstvo pripravenú na prípadnú druhú vlnu pandémie.
Na tú si odložili ďalších 150 miliónov. Rada okrem toho identifikovala aj výdavky vo výške 1,2 miliardy, ktoré Heger do nového rozpočtu nalial nad rámec pôvodného plánu a s koronavírusom vôbec nesúvisia. Týkajú sa najmä výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.