Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia bola u nás najnižšia za posledné tri roky
16. 9. 2020
Znížilo sa tempo zdražovania potravín, ktoré majú spolu s energiami značný podiel na výdavkoch domácností. Ceny tovarov a služieb v auguste stúpli v medziročnom porovnaní najpomalšie od leta 2017.
Tempo inflácie sa znížilo šiesty mesiac po sebe, a to na 1,4 z júlových 1,7 %. Informoval o tom štatistický úrad. V Českej republike bola inflácia vyššia ako na Slovensku, spotrebiteľské ceny v auguste v ČR zvoľnili medziročné tempo rastu na 3,3 z 3,4 % v júli. Na Slovensku stúpli v auguste oproti rovnakému obdobiu vlani ceny tovarov a služieb takmer vo všetkých sledovaných sektoroch. V doprave naopak o päť percent klesli, a to kvôli lacnejším pohonným hmotám.
Slovenskému exportu sa darí už druhý mesiac po sebe
10. 9. 2020
Slovenskému exportu sa druhý mesiac po sebe darilo. Podľa predbežných údajov prebytok zahraničného obchodu v júli 2020 bol vo výške 332,7 milióna eur.
Aj keď júlový prebytok bol nižší ako minulý mesiac, bol to druhý najlepší výsledok v tomto kalendárnom roku a tretí najlepší za posledný 12 mesiacov. Súčasne výsledné saldo bolo výrazne lepšie ako pred rokom, keď bola bilancia pasívna -253 miliónov eur. V júli 2020 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu takmer 5,9 miliardy eur pri medziročnom raste o 0,8 percenta. Vyšší vývoz ako pred rokom sa tak prejavil v júni aj júli. Celkový dovoz tovaru bol v porovnaní s júlom 2019 nižší o 8,9 percenta a dosiahol približne 5,6 miliardy eur. Celkový výsledok v júli priaznivo ovplyvnil predovšetkým vývoz v triede stroje a prepravné zariadenia, do ktorej patrí aj vývoz automobilov, keď bol vývoz o 876 miliónov eur vyšší ako dovoz. Export strojov a prepravných zariadení sa podieľal v júli na celkovom vývoze zo SR až 62 percenta, na dovoze necelými 50 percent.
Slovensko postihol najvýraznejší nárast nezamestnanosti za desaťročie
7. 9. 2020
Počet nezamestnaných na Slovensku dosiahol v druhom štvrťroku tohto roka v absolútnom vyjadrení 177 800 osôb, medziročne vzrástol o 14,7 percenta. Takýto výrazný rast bol naposledy v roku 2010.
Miera nezamestnanosti vzrástla medziročne o 0,9 percentuálneho bodu na 6,6 percenta, dostala sa tak na úroveň spred dvoch rokov. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom. "Dlhodobý pokles nezamestnanosti sa zastavil v prvom štvrťroku tohto roka, kedy nastala zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti a počet nezamestnaných začal rásť. Medziročný nárast počtu nezamestnaných trvajúci aspoň dva štvrťroky za sebou bol zistený naposledy v treťom štvrťroku 2013," konštatuje ŠÚ SR.
Elektronické komunikácia
31. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.