Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vláda schválila rozpočet. Deficit bude cez sedem percent
14. 10. 2020
Ministri na svojom dnešnom rokovaní schválili rozpočet na budúci rok z dielne rezortu ministerstva financií. Deficit očakávajú vo výške 7,44 percenta. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent.
"Je pravda, že tento rozpočet sa rodil veľmi rýchlo, ale, žiaľ, bolo to spôsobené aj súčasnou situáciou, v ktorej sa nachádzame, a ktorá je z histórie Slovenska aj bezprecedentná, a takisto aj z pohľadu tvorby rozpočtu," skonštatoval pred rokovaním minister financií Eduard Heger. Aktuálna pandémia sa tak prejaví ešte horšie ako hospodárska kríza. Tá v rokoch 2009 a 2010 poslala hospodárenie štátu dva roky za sebou do mínusu osem percent.
Výkon rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku
12. 10. 2020
Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala prijať takú právnu úpravu zaisťovania majetku, ktorá v súlade s medzinárodnými štandardmi vyplývajúcimi zo záväzkov Slovenskej republiky v tejto oblasti, zabezpečí efektívne vyhľadávanie, zaisťovanie a odnímanie výnosov z trestnej činnosti a zavedenie jasných a účelných pravidiel pre správu zaisteného majetku a nakladanie s ním. Osobitný dôraz sa má venovať zamedzeniu účelových prevodov nelegálne získaného majetku vykonávaných s cieľom mariť výkon majetkových trestov uložených v trestnom konaní. Okrem toho programové vyhlásenie vlády vyslovene vyžaduje zriadenie úradu, ktorý bude spravovať majetok zaistený v trestnom konaní, pri správe daní a ciel, ako aj pri výkone medzinárodných sankcií.
Nosnou právnou úpravou je samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. I). Cieľom tejto právnej úpravy je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa bude používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Návrh zákona upravuje štátne orgány, ktoré budú zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku. Návrhom zákona sa zriaďuje Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku podľa predloženého návrhu zákona. S navrhovanou úpravou v čl. I úzko súvisí rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku (čl. III).
Gastro je opäť pod tlakom
9. 10. 2020
Zástupcovia sektora apelujú na vládu, aby dočasne znížila DPH. Minister financií Eduard Heger však tvrdí, že segment pomoc nepotrebuje.
Nočná mora v gastrosektore pokračuje. Po dvoch mesiacoch akéhosi „normálu“ musia reštaurácie a kaviarne opäť obmedziť počet hostí a poslať ich domov o desiatej hodine večer. „ Zo šiestich prevádzok, ktoré máme, vo väčšine fungujeme iba na polovicu. Boli sme prinútení prepúšťať a čaká nás to opäť. Prídeme takmer o 30 percent zamestnancov,“ uviedla pre HN Martina Hlinová, riaditeľka Slovak pub.
Reštaurácie volajú o pomoc a chcú nižšiu DPH
9. 10. 2020
Predstavitelia gastrosektora sú pripravení uskromniť sa, ale aj tak kriticky potrebujú pomoc štátu. Tvrdí to iniciatíva Zachráňme gastro v otvorenom liste adresovanom vláde. Konštatuje, že gastronómia bude patriť k najviac postihnutým odvetviam pandémiou.
Navrhuje dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na úroveň okolitých krajín Európskej únie. Minister financií Eduard Heger (OĽANO) stále trvá na tom, že DPH nie je adresným riešením. Gastro zároveň podľa neho nie je momentálne segmentom, ktorý by potreboval pomoc. Reštaurácie poukázali na to, že na jar museli prevádzky zavrieť a v súčasnosti po dvoch mesiacoch takmer "normálu" musia opäť obmedziť počet hostí, nepovoliť oslavy, posadiť hostí v rozostupoch a poslať ich domov o desiatej večer. "Tržby nám dramaticky padajú a pociťujeme veľký úbytok hostí," upozornili s tým, že v tomto segmente to vyzerá výhľadovo ešte horšie ako počas prvej vlny pandémie.