Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poistenie pohľadávky či jej vymáhanie
12. 12. 2008
Nie je vzácnosťou, že odberatelia tovarov alebo služieb sa dostali do platobnej neschopnosti, alebo nie sú ochotní uhrádzať faktúry. Vtedy treba veci riešiť. Ako?
Dobre sa rozhodnúť a
zvážiť svoje možnosti by mala každá firma a to už pri uzatváraní
zmlúv. Poistenie pohľadávok je z hľadiska prevencie menej náročné na náklady, na druhej strane k žiadnej poistnej
udalosti nemusí nikdy dôjsť. Vymáhanie
pohľadávky má zasa nevýhodu v tom, že
kto nie je poistený, do značnej miery
prepláca. Štandardná provízia sa pri
vymáhaní pohybuje od 10 do 30 percent zo sumy, ktorá bude vyplatená. Konkrétne
číslo závisí od veku pohľadávky a jej neplatiča.
Slováci zatiaľ uprednostňovali vymáhanie, teda inkaso.
Poistenie pohľadávok bolo ojedinelé. Po vypuknutí krízy sa situácia začína
meniť a viac klientov začína uprednostňovať poistky.
Ekonomická úroveň Slovenska dosahuje 67 % priemeru EÚ
12. 12. 2008
Za posledné tri roky vzrástla ekonomická úroveň Slovenska o sedem percent.
Ako ukazovateľ na hodnotenie ekonomickej úrovne sa používa hrubý domáci produkt na obyvateľa vyčíslený na základe parity kúpnej sily.
Rovnaký rast zaznamenalo Estónsko a Litva. Po Luxembursku to boli najvyššie
rasty zaznamenané v krajinách EÚ v období rokov 2005 - 2007. Slovensko sa týmto výsledkom zaradilo ku
krajinám ako je Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Zároveň je však tento priemer o 30 až 50
percent nižší, ako priemer únie. Z nových členských krajín sú na tom
lepšie Česká republika (80 %) a Slovinsko (89 %).
Slovenské automobilky mali šťastie, že neboli naplno rozbehnuté
12. 12. 2008
Slovenské automobilky asi mali šťastie, že kríza prišla teraz, a nie až o dva roky, keď ich výroba mala bežať naplno. Takto iba dočasne prerušili plány na tri zmeny.
Ani autopredajcovia
nebudú mať v strednej a východnej Európe také výrazné problémy ako v západnej Európe, prípadne v USA a
Japonsku.
V západných krajinách je bežné, že každá domácnosť má
minimálne jedno auto. Preto ľudia zvažujú, či naozaj potrebujú kúpiť ďalšie,
alebo či je výmena za nový model ozaj nevyhnutná.
V stredných a východných krajinách sú dopady hektického
sveta také, že auto začína byť nevyhnutnosťou. Platí to aj pre Slovensko.
Štatistiky ukazujú, že na Slovensku sa do novembra nakúpilo o štyristíc
osobných áut viac ako za celý minulý rok. Vzrástol aj predaj nákladných áut a
autobusov. Viac o vývoji napovedia čísla o závere roku.
Rast cien tovarov a služieb spomaľuje, niektoré ceny klesli
11. 12. 2008
Štatistický úrad dnes informoval, že tempo medziročného rastu cien tovarov a služieb sa na Slovensku v novembri spomalilo.
Oproti
vlaňajšiemu novembru klesli ceny v doprave, kde sú zahrnuté aj pohonné hmoty. Zdraženie
zaznamenalo bývanie a energie.
Vzrástli aj ceny
alkoholických nápojov a tabaku.
Udržanie mierneho
tempa rastu cien a nízka inflácia patrili ku kľúčovým podmienkam prijatia našej
krajiny do eurozóny.