Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Väčšina správ sa postupne zhoršuje.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Dnes sa pracuje metódou „Just in time“. Žiadne dobré skutky nie sú na sklade.

Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.

Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo dosť teplých miestočiek pre všetkých dôležitých ľudí.