Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Korektúry v ďalšom šrotovnom
31. 3. 2009
Štát dá do šrotovného ďalší balík peňazí. Po dnešnom rokovaní Rady pre hospodársku krízu to oznámil predseda vlády. Dodal, že väčšina členov rady ohodnotila toto opatrenie ako významné a odporučila v ňom pokračovať.
K určitým korektúram, ktoré sa môžu týkať ceny
kupovaného nového vozidla, alebo veku starého vozidla, pri ktorého zošrotovaní
bude možné o podporu požiadať, však dôjde. O konkrétnych podmienkach nového
balíka šrotovného, aj o celkovej sume, ktorú štát poskytne, budú ešte rokovať
experti a ministri financií a hospodárstva. Podľa premiéra by druhý balík mal
byť zároveň posledným. Šrotovné podľa nových podmienok by sa mohlo začať
vyplácať už na budúci týždeň.
Prostriedky na zatepľovanie domov a bytov
31. 3. 2009
Rada pre hospodársku krízu sa venovala aj problematike zatepľovania. Členovia rady sa dohodli, že o vyčlenení konkrétnej výšky prostriedkov na zatepľovanie sa rozhodne na ďalšom rokovaní.
Premiér oznámil, že rada je pripravená rozhodnúť o zvýšení
objemu finančných prostriedkov, ktoré sú v Štátnom fonde rozvoja bývania. Vyčlenené prostriedky by mali uspokojiť
všetky požiadavky, ktoré na fond v súčasnosti sú. Premiér zároveň oznámil, že
rada v ďalšom období nebude prijímať
opatrenia, ktoré by zvyšovali deficit štátneho rozpočtu.
Správca ciest zodpovedá za jamy na ceste i za škodu na aute
30. 3. 2009
Nabehli ste autom na výtlk a poškodili ste si pnemumatiku alebo podvozok? Určite nie ste tento rok ani prvý ani posledný. Najmä počas prvých jarných týždňov si treba dávať pozor.
Ak sa
jame predsa len nevyhnete, za škodu, ktorá sa vám stala, je zodpovedný
správca cesty. Pri cestách druhej a tretej
triedy je ním krajská samospráva, pri cestách prvej triedy Slovenská správa
ciest, v prípade diaľnic Národná diaľničná spoločnosť a obec, ak sa vám to
stane za jej označením.
K peniazom sa ľahšie dostanete v prípade,
že máte uzavretú havarijnú poistku.
Poisťovňu by ste mali volať kvôli obhliadke.
Poisťovňa škodu nahradí a následne ju
bude vymáhať od správcu. Ak nemáte havarijnú poistku, o odškodnenie žiadajte
sami. Výsledok by mal byť taký istý. Poškodený, aj keď má uzatvorené iba povinné zmluvné poistenie, má
nárok na odškodnenie vo výške škody, aká mu bola spôsobená a danie motorového
vozidla do pôvodného stavu.
V oboch prípadoch by mal poškodený dostať
náhradu v plnej výške. Poškodený je však povinný dostatočne preukázať príčinu
vzniku škody, ako aj jej výšku. Pre tento účel je nevyhnutné škodu, ktorá
vznikla, zdokumentovať.
Ak pri vymáhaní peňazí budú chýbať dôkazy,
škodu vám nikto nepreplatí. Správca komunikácie sa zodpovednosti zbaví v
prípade, ak preukáže, že nebolo v medziach jeho možností tieto chyby odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Slovensko najmenej rizikové
27. 3. 2009
V porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy (SVE) je Slovensko vnímané pri hodnotení dopadov hospodárskej krízy ako jedna z najmenej rizikových krajín.
Konštatuje sa to v analýze Inštitútu
finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Slovensko toto
hodnotenie získalo na základe nízkej zadĺženosti obyvateľstva, stabilnému
makroekonomickému prostrediu a vďaka zavedeniu eura v úvode tohto roka. Pozícia
Slovenska je relatívne stabilná z
pohľadu dopadov nízkeho prílevu kapitálu. Úvery sú bezpečne kryté domácimi
depozitmi. Slovensko v posledných rokoch znižovalo deficit verejných financií a
deficit bežného účtu bol na relatívne udržateľnej úrovni. Podľa inštitútu je Slovensko vnímané
ako jedna z najmenej rizikových krajín
v regióne SVE, aj vďaka vstupu do eurozóny začiatkom roka 2009.