Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zákon o službách na vnútornom trhu
13. 1. 2010
Návrh zákona o službách na vnútornom trhu pripravilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Tento návrh upravuje práva a povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb, dozor nad poskytovateľmi služieb, činnosť jednotných kontaktných miest a spoluprácu s orgánmi členských štátov EÚ. Predpis upravuje napríklad postup pri overovaní dokladov osoby, ktorá vykonáva službu na území SR, ale aj zo zahraničia.
Medzi službami sú napr. finančné, elektronicky komunikačné, služby zdravotnej starostlivosti či rozhlasového vysielania.
Podľa návrhu zákona o službách platia prechodné ustanovenia účinné od 1. júna 2010. Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája tohto roka zostávajú v platnosti. Podnikatelia, u ktorých bolo rozhodnuté o pozastavení prevádzkovania živnosti do 31. mája 2009, svoje právne vzťahy upravia v súlade so zákonom do troch rokov od účinnosti tohto zákona. V prípade nedodržania tejto doby pozastavené živnostenské oprávnenie zanikne.
V činnostiach vývoj, výroba a predaj zabezpečovacích systémov alebo poplachových systémov a systémov na sledovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, ktoré sa od 1. júna 2010 stávajú živnosťami, môžu fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO) pokračovať do skončenia platnosti licencie udelenej, najneskôr do konca roku 2010.
Sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktoré sa od 1. júna 2010 stáva živnosťou, FO a PO, ktoré oprávnenie na túto činnosť získali podľa osobitného predpisu do 31. mája 2010, môžu vykonávať do 31. decembra 2010.
Niektoré ustanovenia zákona začnú platiť až 1. januára 2011.
Propagovanie pohrebných služieb v nemocniciach bude zakázané
13. 1. 2010
Od budúceho roku bude zakázaná Propagácia a informovanie o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb, ako aj ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhuje to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v novom zákone o pohrebníctve. Právna norma, ktorá komplexne rieši problematiku pohrebníctva, tiež spresňuje pojmy z tejto oblasti v súlade s európskymi normami.
Cieľom zákona je podľa ministerstva odstrániť problémy pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri preprave a pochovávaní na pohrebiskách. Návrh presnejšie vymedzuje aj rozsah činností pohrebných služieb. Okrem iného sa v návrhu zákona zdôrazňuje právo obstarávateľa pohrebu na možnosť výberu pohrebnej služby, na čo sa vytvárajú podmienky v zariadeniach, v ktorých dochádza k úmrtiu. Počíta sa napríklad s vyčlenením miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych.
Podľa rezortu súčasný právny stav prináša časté a opakované konflikty medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb navzájom, ako aj medzi nimi a prevádzkovateľmi pohrebísk. Tieto konflikty v konečnom dôsledku priniesli neriešiteľné situácie pre pozostalých. Dochádza napríklad k nadbytočným prevozom mŕtvych, ktoré sa vyúčtujú pozostalým. Súčasná situácia umožnila tiež zvýhodnenie jednej skupiny prevádzkovateľov na úkor inej skupiny živnostníkov. Zneužívanie takmer monopolného postavenia na trhu sa odrazilo aj v neprimeraných cenách za jednotlivé úkony.
Z materiálu vyplýva, že prevádzkovatelia pohrebných služieb nebudú môcť využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zariadeniach, kde platí aj zákaz ich reklamy. Nebudú si ich tiež môcť prenajať alebo zapožičať podobne ako iné hnuteľné a nehnuteľné veci spomínaných zariadení. Doterajšie využívanie chladiacich zariadení bude potrebné ukončiť do konca roku. Náklady vynaložené na uloženie ľudských pozostatkov v zdravotníckom zariadení do 48 hodín od úmrtia budú znášať zdravotnícke zariadenia.
V prípade súhlasného stanoviska parlamentu a podpisu prezidentaby právna norma mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011.
Nový guvernér NBS
12. 1. 2010
Prezident SR vymenoval za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha. Ten vystriedal vo funkcii doterajšieho guvernéra Ivana Šramka. Ešte pred vymenovaním nového guvernéra sa s Ivanom Šramkom stretol premiér Robert Fico. Ocenil, že centrálna banka pod jeho vedením bola európsky rešpektovanou inštitúciou a jej stanoviská pozorne počúvala aj vláda.
I. Šramko na poste guvernéra centrálnej banky pôsobil od 1. januára 2005. Od roku 2002 zastával post viceguvernéra NBS a ako guvernér centrálnej banky bol aj členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, guvernérom v Medzinárodnom menovom fonde a alternátom guvernéra v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Nastupujúci guvernér J. Makúch bol za člena bankovej rady vymenovaný v roku 2005 s účinnosťou od začiatku roka 2006. Od roku 2007 v centrálnej banke vykonával funkciu výkonného riaditeľa pre oblasť bezpečnosti a hospodárenia. Podľa jeho slov krátko po menovaní musí byť každá centrálna banka vždy nespokojná s tým, ako vláda pracuje so štátnym rozpočtom, aby bola impulzom pre intenzívnejšie a lepšie kroky vlády v tejto oblasti.
Živnostenský list na poskytovanie úverov nestačí
12. 1. 2010
Poskytovať úvery len na základe živnostenského oprávnenia nebude možné. Podľa nového zákona bude potrebná registrácia v národnej banke. Každý poskytovateľ spotrebiteľských úverov, vrátane nebankových subjektov sa pred začatím svojej činnosti bude musieť povinne zaregistrovať v Národnej banke Slovenska. Evidencia poskytovateľov úverov prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi a zároveň pomôže orgánom kontroly i orgánom činným v trestnom konaní.
Ministerstvo financií túto zmenu pripravilo v rámci nového zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, o ktorom by v stredu mala rokovať vláda. V prípade schválenia v parlamente, by zákon mal nadobudnúť účinnosť od 11. júna tohto roka.
Ťažisko novej právnej úpravy spočíva predovšetkým v spresnení informácií, ktoré má spotrebiteľ získať v rámci reklamy na ponúkaný spotrebiteľský úver, pred rozhodnutím o uzavretí zmluvy a vo vymedzení náležitostí samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Novinkou je aj povinnosť veriteľa posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Podľa ministerstva financií by sa tým mal právne zakotviť prirodzený záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.
Tento postup môže prispieť k obmedzeniu dlhu tých domácností, ktoré by sa mohli ocitnúť v sociálnej núdzi. Návrh zákona vychádza z európskych smerníc a podrobnejšie upravuje aj podmienky predčasného splatenia úveru, keď je veriteľovi poskytované právo na odškodnenie prípadných spravodlivých a objektívne odôvodnených nákladov spojených s predčasným splatením úveru.
Na základe nových pravidiel by spotrebiteľ mal mať aj právo odstúpiť od úverovej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Tento krok nemusí byť spotrebiteľom nijako odôvodnený a veriteľ voči nemu nesmie v tomto prípade uplatniť akúkoľvek sankciu. Novými podmienkami ministerstvo chce vytvoriť právny rámec pre racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu spotrebiteľských úverov v rámci harmonizovaného vnútorného trhu spoločenstva. Spotrebiteľ teda bude mať možnosť lepšie posúdiť, či navrhovaná úverová zmluva zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii.