Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V náraste príjmov budeme lídrom
16. 10. 2012
Vyššie dane a odvody vyšvihnú príjmy krajiny nad 34 percent výkonu ekonomiky.
Vyššie dane a odvody urobia v budúcom roku zo Slovenska rekordéra. V náraste príjmov, ktoré štát vyberie, sa dostaneme podľa Medzinárodného menového fondu na čelo pelotónu rozvinutých krajín sveta. Z tohtoročných vyše 32 percent sa príjmy štátu vyšplhajú o dva percentuálne body vyššie. Prekonáme tak aj Francúzsko, kde socialistická vláda zamierila na bohatých a niektoré firmy, ktoré sa už pripravujú na rok extrémne vysokých daní.
Aj medzi európskymi štátmi sa nájdu výnimky, ktoré očakávajú pokles príjmov. Medzi nimi je napríklad Nemecko, ale aj susedné Poľsko.
Firmám ponúknu banky milióny eur
16. 10. 2012
Banky hovoria o načerpaní ďaších peňazí z Európskej investičnej banky.
Peniaze zo zdrojov Európskej investičnej banky podnikateľom ponúkajú hlavne slovenské komerčné banky. Prostriedky budú slúžiť na podporu rozvoja malých a stredných podnikov a tiež samospráv.
O úvery na modernizáciu podniku či rekonštrukciu sa môžu uchádzať všetky malé a stredné firmy a samosprávy, ktoré spĺňajú predpísané kritériá. Výhodami pôžičiek z Európskej investičnej banky sú nízke úročenie a nenávratný finančný grant.
Práve Európska investičná banka má byť hlavným nástrojom únie na podporu rastu malých a stredných podnikov. Kvôli dlhovej kríze v eurozóne sa európski politici rozhodli zvýšiť jej základné imanie o desať miliárd eur na 242 miliárd eur. Slovensko tak na zvýšenie prispeje 26 miliónmi eur.
Minister financií musí vysvetliť vyšší dlh
15. 10. 2012
Verejný dlh štátu má v tomto roku prevýšiť 50 percent HDP.
Minister financií podľa zákona o dlhovej brzde poslancom listom vysvetlí, čo je za tým a tiež ako chce dlh znížiť.
Vláda v návrhu rozpočtu predpokladá, že sa v tomto roku zvýši na 52,2 percenta HDP. To je zhruba 37,4 miliardy eur. Na každého z 5,4 milióna občanov Slovenska tak pripadne dlh vo výške zhruba 6930 eur.
Vlani bol celkový verejný dlh vo výške 43,3 percenta HDP, teda 29,9 miliardy eur. Na jedného občana to bolo v prepočte asi 5540 eur.
Kým verejný dlh neprevýši 53 percent HDP, stačí, ak minister financií napíše vysvetľujúci list, ktorý zašle do parlamentu. Má v ňom navrhnúť aj opatrenia, ako ho znížiť.
V tomto roku má náš dlh stúpnuť zhruba o 7,5 miliardy eur, teda o štvrtinu.
Verejný dlh sa zvýši aj pre záväzky, ktoré máme v eurovale. Do trvalého eurovalu sme v tomto roku poslali vklad 264 miliónov eur.
Priaznivú situáciu na trhu v podobe poklesu úrokov sme využili na to, že sme si doteraz požičali o 1,5 miliardy eur viac, ako sme v tomto roku potrebovali. To tiež zvyšuje tohtoročný dlh, no pomôže nám to o rok.
Podľa plánu sme si mali v tomto roku požičať 7,65 miliardy eur.
Práca nadčas bude dohodárom zrušená
12. 10. 2012
Dohodári odpracujú maximálne 40 hodín týždenne.
O práci navyše sa už so zamestnávateľom nedohodnú.
Vyše pol milióna ľudí pracujúcich na dohodu sa bude musieť obmedziť na odpracovanie len 40 hodín týždenne. Vláda im možnosť odrobiť pár hodín navyše pravdepodobne zruší.
Vláda zavádza pre dohodárov v novele Zákonníka práce viaceré zmeny. V parlamente ju budú definitívne schvaľovať na budúci týždeň.