Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Spotrebiteľské úvery a pôžičky
19. 10. 2016
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čo spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, bola schválená so zámerom vypracovať minimálny okruh regulatórnych požiadaviek za účelom obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi a zohľadniť vzniknuté nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2017.
Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V oblasti spotrebiteľských úverov je aktuálne zaznamenaný ich vysoký nárast. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %. Z pohľadu stability slovenského finančného sektora bolo preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch a nebol len dôsledkom neobozretného uvoľňovania (zmierňovania) podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa.
Vyššie uvedené sa týka napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky spotrebiteľského úveru). Uvedené refinancovanie spotrebiteľského úveru sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý dopad na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ.
Novelou zákona sa dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov.
Novela zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.
Riešenie krízových situácii na finančnom trhu
19. 10. 2016
V roku 2015 sa do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu. V Októbri roku 2016 bola schválená novela zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.
Hlavným dôvodom novely zákona je zavedenie možnosti podpisu dohody o preklenovacom financovaní vo forme úverovej linky, resp. dohody o úverovom mechanizme, ktorú bude môcť podpísať vláda SR s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Úverový mechanizmus bude slúžiť pre potreby riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie so sídlom na území Slovenskej republiky. Novelou sa zároveň zosúlaďujú právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri riešení krízových situácií na základe konzultácií s Európskou komisiou v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Novela tiež spresňuje znenie zákona najmä s ohľadom na stále prebiehajúci vývoj pri výkone činnosti Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na európskej úrovni a Rady pre riešenie krízových situácií na úrovni Slovenskej republiky a z toho vyplývajúce interakcie a prieniky ich činností.
Vyššia efektivita, nižšie náklady. VW šetrí
17. 10. 2016
Nemecký automobilový koncern Volkswagen (VW) chce zlepšiť efektivitu svojich závodov o 5 až 8 percent ročne. Uviedol to dnes denník Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje z koncernu, ktoré nechceli byť menované. Informáciu prevzala agentúra Reuters.
Podľa denníka koncern tak môže vypustiť každú tretiu pracovnú zmenu a zrejme už pre neho nebudú efektívne ani drahé víkendové zmeny. Najväčší výrobca áut v Európe má v pláne výrazne zredukovať svoje náklady, aby zvládol výdavky na emisný škandál. VW sa k článku v novinách nevyjadril.
Na budúci mesiac sa 18. novembra stretne dozorná rada VW, aby schválila nové výdavkové ciele pre nadchádzajúce roky. Volkswagenom vlani otriasol najväčší škandál v histórii firmy. Koncern sa minulý rok v septembri pod tlakom amerických úradov priznal, že do dieselových vozidiel nainštaloval softvér, ktorý mu umožnil manipulovať s emisiami a počas testovania zamaskovať skutočné hodnoty oxidov dusíka. Po celom svete jazdí zhruba 11 miliónov takýchto vozidiel, z toho približne 8,5 miliónov v Európe.
zdroj: hnonline.sk
Firmám chýbajú pracovníci
7. 10. 2016
Nedostatok pracovných síl je rizikom pre hospodársky rast Slovenska, príchod nových investorov ako aj rozširovanie prevádzok existujúcich spoločností. Uplatnenie na trhu práce by mohli nájsť pracovníci zo zahraničia.
Firmy však pri zamestnávaní cudzincov narážajú na problémy s dodržiavaním viacerých zákonných povinností. Ukázala to štúdia, ktorú vypracovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Inštitútom INEKO. Do roku 2018 by sa na Slovensku mohlo vytvoriť 84-tisíc nových pracovných miest, z toho 44-tisíc v obchode a službách. PAS upozorňuje na to, že pokiaľ sa ich nepodarí obsadiť, môžu sa presunúť do iných krajín. Napriek tomu, že zamestnávatelia využívajú viaceré spôsoby na prilákanie pracovnej sily na domácom trhu, efektivita využívaných nástrojov je výrazne nižšia ako v minulosti. Práve preto sa obracajú na pracovnú silu zo zahraničia. Takzvanou novou krvou pre slovenskú ekonomiku by preto mohli byť aj cudzinci. Podnikatelia v štúdii navrhujú niekoľko riešení, ktoré by mohli uľahčiť ich zamestnávanie na slovenskom trhu práce. Firmy majú v súčasnosti podľa Kremského pri cudzincoch problém napríklad s vybavovaním pracovných povolení.
zdroj: hnonline.sk