Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slováci využili spotrebné úvery na maximum
1. 2. 2018
Život na dlh Slovákom zachutil, aj vplyvom nízkych úrokových sadzieb si vlani požičali na spotrebu 3,2 miliardy eur, čo je nový rekord. V prípade hypoték ide o druhý najsilnejší rok, úspešnejší bol len rok 2016. Vlani banky poskytli na bývanie o takmer štvrtinu menej. Dôvodom bolo predzásobenie úvermi, než začali platiť prísnejšie pravidlá regulátora, i možnosť výhodne refinancovať hypotéku už počas refixácie, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016.
„Slovensko patrí medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim objemom spotrebných úverov,“ potvrdil analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. Rýchlejšie rastú už len krajiny južnej Európy, ako napríklad Španielsko alebo Portugalsko. Za nadmerným zaťažením stojí optimizmus z rastúcej ekonomiky a ultra lacné úvery. Od januára tohto roku začala preto Národná banka Slovenska utlmovať poskytovanie spotrebných úrokov. Regulátor tým chce docieliť rovnováhu medzi výškou splátok a finančnou situáciou dlžníkov.
Život Slovákov na dlh pokoril nový rekord
31. 1. 2018
Minulý rok si Slováci od bánk požičali na bežnú spotrebu vyše 3,2 miliardy eur. Pre porovnanie, v roku 2009 to bolo takmer štvornásobne menej. Vyplýva to z údajov NBS za segment domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam.
Situácii pomáhajú najmä priaznivé úroky, priemerná výška sadzby sa v novembri po prvýkrát dostala pod osem percent, v decembri bola opäť nad touto hranicou. V roku 2009 si Slováci pri tomto type úverov požičiavali za viac ako 14 percent. Objem nových úverov na spotrebu rastie nepretržite od zavedenia eura. V prípade hypoték sa však tendencia otočila. Historicky najsilnejší bol rok 2016, vlani banky na bývanie požičali o takmer štvrtinu menej, hoci december bol najsilnejším mesiacom roka. Priemerná úroková sadzba pritom stále klesá. Za nižším záujmom o hypotéky sú viaceré faktory.V roku 2016 začalo platiť takzvané Belavého percento. Poslanecký návrh ohraničil poplatok za predčasné splatenie hypotéky počas fixácie úrokovej sadzby na jedno percento. Hneď po platnosti využili klienti takzvanú úrokovú turistiku, keď nižšiu sankciu za predčasný odchod masívne využili na zmenu banky. Takisto sa prejavilo postupné sprísňovanie podmienok pre poskytovanie hypoték zo strany regulátora. Dlžníci sa poponáhľali so zabezpečením financovania, než začnú platiť nové pravidlá. Aj preto sú čísla za rok 2016 výrazne vyššie ako vlaňajšie.
Samosprávy schválili rozpočty, až potom prišla nová povinnosť
29. 1. 2018
V tomto roku plánuje štát vyčleniť na sociálne služby o 50 miliónov viac ako vlani, takmer 150 miliónov. Novela zákona však hovorí, že peniaze sa môžu použiť iba na platy, ostatné prevádzkové náklady pripadli obciam a mestám. Tie tvrdia, že sa na novú situáciu pripraviť nestihli, novela bola prijatá iba v novembri.
Zmena najviac zasiahla práve denné stacionáre a ambulantné služby, upozornila Helena Šuvadová, štatutárna zástupkyňa zariadenia pre seniorov OZ Monika v Močenku. „Nie je prechodné obdobie, aby sa každý, koho sa týka táto novela, pripravil na vážne zmeny. Čoraz viac vidieť obrovské problémy s jej uskutočňovaním,“ vysvetlila a dodala, že podľa platného usmernenia obce a mestá sú povinné dofinancovať prevádzkové náklady, mnohé však spomínajú dôvody, prečo tak nemôžu urobiť. Samosprávy totiž často nie sú pripravené zvládnuť nové nároky vo financovaní – keď sa rozpočty tvorili a odsúhlasovali, zákon ešte nebol schválený. Dôsledok je, že zariadenia nemajú na prevádzku ani na platy. Riaditeľka stacionára v Lučenci Margaréta Žigová dodala, že viaceré mestá a obce už dávnejšie avizovali, že na zmeny nebudú mať financie.
Slovensko ako krajina mladých podnikateľov. V rámci EÚ ich má viac len Luxembursko
26. 1. 2018
Slovensko sa vyznačuje výraznejším zastúpením mladších vekových kategórií podnikateľov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) a nízkym zastúpením starších vekových skupín v podnikaní. Poukazuje na to analýza Slovak Business Agency (SBA), ktorá spracúva údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
Charakteristickým pre posledné spracované obdobie roku 2016 bol pokračujúci nárast zastúpenia podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov. Ich počet sa zvýšil z 13,1 percent v roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) v nasledujúcom roku. V porovnaní s vybranými krajinami EÚ má Slovensko vyššie zastúpenie podnikateľov v mladších vekových skupinách. Z celkového počtu podnikateľov v SR bolo na základe údajov Eurostatu 12,8 percent vo veku od 15 do 29 rokov, čo je o 4,8 p. b. viac ako v EÚ. Vekovú kategóriu 30 až 39-ročných predstavovalo 27,3 percent, a teda o 6,7 p. b. viac ako v EÚ. Vo veku od 40 až 49 rokov na Slovensku v roku 2016 podnikalo 30,8 percent, čo prevyšuje hodnoty EÚ o 2,0 p. b. Najvyššie zastúpenie mladých podnikateľov vo veku do 29 rokov v rámci EÚ bolo zaznamenané v Luxembursku (14,2 percent) a hneď za ním nasledovalo Slovensko s 12,8 percent, ktoré v tejto kategórii vedie aj v rámci krajín V4. V Poľsku podiel mladých podnikateľov dosiahol 8,7 percent, v Česku 8,3 percent a v Maďarsku 5,6 percent.
Starší podnikajú menej.Spomedzi porovnávaných krajín dosiahlo Slovensko najnižšie zastúpenie v kategórii nad 50 rokov. V SR bolo podľa údajov vo veku 50 až 59 rokov 22,6 percent podnikateľov, a to je o 4,6 p. b. menej ako v EÚ. Skupina podnikateľov od 60 do 74 rokov tvorila 6,4 percent, čo predstavuje o 8,9 p. b. menej ako čísla EÚ v tejto kategórii. Napriek tomu dochádza dlhodobo na Slovensku k nárastu zastúpenia podnikateľov vo vyšších vekových kategóriách. Ukazujú to aj údaje Eurostatu v Indexe starnutia podnikateľov v SR, podľa ktorého v roku 2016 na 100 podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov pripadala takmer polovica (49,8 percent) podnikateľov starších ako 60 rokov. Pre porovnanie, pred takmer desiatimi rokmi to bolo 14,8 percent.