Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a šťastie
V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Rady podnikateľom
Na to sa musí ísť od lesa. Robin Hood radí zlodejom dreva v slovenských lesoch.
Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.
Kde je moľa v kožuchu, ryba na suchu, vlk v košiari, cap v záhrade a trubiroh na porade, tam sa iste škoda stane.
(Myšlienky bez cla)
Kolíska práva
Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.
Neznalosť práva každému škodí.
Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.
(Myšlienky bez cla)
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)