Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Firma a práca
Človek zvládne ľubovoľné množstvo práce za predpokladu, že to nie je práca, ktorú by mal urobiť.
Dobré nápady na ceste hore alebo zmenia autora, alebo sa stratia v zásuvkách referentov, zlé sa rozmnožia na kopírke a meno autora sa podčiarkne fixkou.
Dokonca aj z ničnerobenia možno byť na smrť unavený. Na smrť môže byť unavený zamestnanec i majiteľ!
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Životné pravdy
Keď už cestovať Titanikom, prečo nie prvou triedou?
Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.
Ten, kto nevie robiť chyby, nevie robiť nič.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákony a komentáre
Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.
Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.
Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.
(Murphyho zrnká II)