Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac spať.

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.

Keď dvaja vidia to isté, nemusí to byť to isté.

Aj pri zle platí teória relativity.

Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.