Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.