Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Kto sa nepoučil z minulosti, už sa nepoučí - história nemá miesto pre tých, čo prepadli.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Čokoľvek sa udeje, stane sa to naraz a bez predchádzajúcej výstrahy.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.