Murphy radí
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.
Moc je sama sebe odmenou.
Nekompetentnosť nie je limitovaná ani časom, ani miestom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O márnom hľadaní - III. večer
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Nikdy sa nepýtaj predavača, či sa tovar vyplatí kúpiť!
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy v parlamente
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.
Zákon funkčnosti: Čím má poslanec menej funkcií, tým lepšie plní svoje poslanie.
(Murphyho zákonník)