Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.

Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.

Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!