Murphy radí
Murphy a šťastie
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákonník
Peniaze sú guľaté, ale rýchlosť, akou sa kotúľajú, je určovaná smerom ich pohybu.
Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.
Ak si vyhádate v zmluve zmenu troch pre vás nevýhodných odstavcov, po podpise zmluvy zistíte, že zostal ešte jeden, ďaleko nevýhodnejší ako tie tri predchádzajúce.
(Murphyho zrnká II)
Firma a práca
Nebuďte nenahraditeľní. Nenahraditeľného nemôžu povýšiť.
Všetko je možné, ale nič nie je jednoduché.
Čím dlhšie budete rozprávať o tom, čo robíte, tým menej času vám ostane na to, aby ste to dokončili. Postupne strávite viac a viac času hovorením a čoraz menej času prácou, až kým nakoniec nebudete celý čas hovoriť o ničom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)