Zostáva necelý mesiac na podanie odloženého daňového priznania
6. 6. 2024
Daňovníci, ktorí si dopriali viac času na podanie daňového priznania, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Opätovné predĺženie lehoty na podanie DP už nie je možné. Priznanie je potrebné nielen podať, ale daň aj zaplatiť, upozornila Finančná správa (FS) SR.
- Lehota na podanie odloženého DP a zaplatenia dane z príjmov uplynie 1. júla 2024, pretože 30. júna je nedeľa. „Finančná správa prijala za zdaňovacie obdobie roku 2023 na dani z príjmov doteraz od daňovníkov viac ako jeden milión daňových priznaní. Ďalších vyše 290.000 daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie DP čaká táto zákonná povinnosť do konca mesiaca, ďalšiu možnosť na predĺženie lehoty na podanie DP už nemajú," uviedla hovorkyňa FS Drahomíra Adamčíková.
- Pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a podal si do konca marca oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, mohol si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, čo je do konca septembra tohto roku. Prípadný daňový preplatok vráti FS daňovníkovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie DP do 30. júna, najneskôr do 10. augusta. Tí, ktorí si predĺžili lehotu na podanie DP, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v riadnom DP podanom v predĺženej lehote. Správca dane musí, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, peniaze vybraným prijímateľom presunúť do troch mesiacov po predĺženej lehote na podanie DP.
- FS pripomenula aj možnosti daňovníkov, ktorí nemajú na zaplatenie dane dostatok financií. Tí môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Správca dane môže jeho žiadosti vyhovieť napríklad v prípade, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných. Ďalším z dôvodov na umožnenie odkladu alebo splátok dane po častiach je, že došlo k poklesu príjmov, a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.
- Tretím dôvodom je, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. FS zváži aj iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť. Daňový subjekt musí v žiadosti jednoznačne uviesť niektorú z podmienok, ktoré určilo Finančné riaditeľstvo SR, na základe ktorej žiada o povolenie odkladu platenia dane/platenia dane v splátkach. Okrem podstatných náležitostí je potrebné v žiadosti navrhnúť výšku splátok a lehotu ich splatnosti, respektíve lehotu odkladu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
450 eur aj bez práce?
24. 9. 2018
V súčasnosti platí, že kto zarába, zväčša musí vyžiť zo svojho „čistého“ platu a kto nezarába, môže počítať s tým, že mu úrady vypočítajú a pošlú nejakú podporu. Existujú však aj zástancovia iného modelu. Podľa nich by mohol nejakú sumu z verejných peňazí dostávať úplne každý. Takzvaný základný príjem testovali na dvoch tisíckach ľudí vo Fínsku, nad podobným experimentom sa uvažovalo v USA, vo Švajčiarsku nápad už dokonca stihli odmietnuť v referende.
Zástancovia však koncept považujú za dobrý. „Kombinácia NZP a zdaňovania výdavkov pôsobí proti zvyšovaniu nerovnosti, keď NZP zabezpečuje každému určitý príjem a zdaňovanie spotrebných peňažných výdavkov zabezpečuje, že čím má človek väčšiu osobnú spotrebu, tým väčšie dane platí. (...) NZP by uľahčil zakladanie nových (slobodných) firiem, pretože ľudia by v nich mohli pracovať aj bezodplatne, kým by firma nezačala mať príjmy vyššie než výdavky. NZP dáva ľuďom do rúk peňažnú moc, ktorá je inak koncentrovaná u vlastníkov kapitálu,“ vymenúva pre Aktuality.sk Martin Bobko z iniciatívy zakladnyprijem.sk V slovenských podmienkach by podľa neho bolo udržateľné, ak by dospelí dostávali každý mesiac po 450 eur a deti a mládež vo veku do 18 rokov po 225 eur. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je u nás aktuálne takmer 443 eur mesačne, priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi zhruba 135 eur.
Zastropovenie veku odchodu do dôchodku by bolo extrémne drahé
21. 9. 2018
Pokiaľ Smer presadí s častou opozície skorší odchod do dôchodku, tak pracujúcim budú musieť extrémne vzrásť odvody. Zamestnancom výrazne klesne čistá mzda. Stanovenie maximálneho veku odchodu do penzie na 64 rokov by malo fatálne následky pre všetkých. Ekonómovia aj časť odborárov tento poslanecký návrh z dielne smeráckych poslancov rezolútne odmietajú a na jeho adresu nešetria kritikou. Poslanci legislatívu v stredu posunuli do ďalšieho čítania a definitívne by mali o nej hlasovať do konca tohto týždňa. Experti však upozorňujú na obrovskú cenu, ktorú zaplatí súčasná a budúca generácia pracujúcich. Odborník na penzie Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela odhaduje celkové náklady prípadného maximálneho dôchodku na 120 miliárd eur. Len na porovnanie štátny rozpočet je približne na úrovni 37 miliárd eur. „Už v súčasnosti neustále dotujeme vyplácanie súčasných penzií a v budúcnosti tento návrh spôsobí, že budeme musieť hľadať riešenia vo forme zvýšenia daní a odvodov a zároveň znižovania priznávaných dôchodkov,“ hovorí Šebo.
Rana pre našu ekonomiku. Jeho slová potvrdzujú aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá dohliada na verejné financie. Podľa nich by slovenská ekonomika v priebehu nasledujúcich desaťročí veľmi utrpela. Hospodársky rast by totiž výrazne spomalil, a to až o 9 percent. „Tým by sa výška novopriznaných dôchodkov automaticky znížila o približne 10 percent v porovnaní so súčasným stavom,“ tvrdí RRZ.
Preto by musela vláda vybrať od ľudí ešte viac peňazí. Analytici RZZ vypočítali, že len v budúcom roku by musel kabinet zvýšiť odvody pre pracujúcich o 3 percentuálne body. Dnes zamestnanci odvádzajú do dôchodkového systému 34,6 % zo svojich hrubých miezd. Ani to by však nestačilo a v nasledujúcich rokoch by musel štát zdvihnúť odvody až na úroveň takmer 43 percent.
Zvyšenie daní. Pokiaľ by náklady na toto opatrenie nemali niesť zamestnanci v podobe zvýšených odvodov, tak by musel štát zvýšiť iné dane. Napríklad by musel zvýšiť výnos z dane z príjmu pre firmy alebo zdvojnásobiť výnos zo spotrebných daní. Alternatívou by bolo úplné zrušenie všetkých sociálnych dávok či celkových kapitálových výdavkov (štátne investície). Poslanecký návrh síce podporuje Odborový zväz KOVO, ale nie všetci zástupcovia zamestnancov s ním súhlasia. Šéf Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský kritizuje chystané zmeny. Nepáči sa mu fakt, že zákon by hádzal do jedného vreca všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ide o manuálne alebo duševne pracujúceho.
Šéf daniarov Imrecze nečakane odstúpil
20. 9. 2018
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy.
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy. Rozhodol sa spontánne po rokovaní finančného výboru, na ktorom vysvetľoval kauzu, ktorej výsledkom môže byť až 300-miliónová pokuta za colné podvody. „Rozhodol som sa spontánne. Nič mi nezlomilo väz,“ zareagoval Imrecze na to, či kauza možnej pokuty ho stála funkciu. Odchod ohlásil priamo na výbore, kde sa obhajoval. Odmietol, že ho k rezignácii nejakým spôsobom donútil minister Kažimír. Ten jeho rozhodnutie akceptuje a ďakuje mu za jeho prácu. Za Imreczeho pôsobenia zavádzali daniari elektronické zmeny, ktoré pomohli k lepšiemu výberu daní. Okrem iného prišiel s projektom elektronickej registračnej pokladnice, kontrolóri riešili aj karuselové podvody. Nový informačný systém Finančje správy nahradil starý, z 90. rokov. Celkovo boj proti daňovým podvodom priniesol 2,5
miliardy.
Vedci chcú od Únie vyššie zdanenie mäsa
19. 9. 2018
Inštitút pre európsku environmentálnu politiku vydal štúdiu, podľa ktorej sa do roku 2050 musí produkcia mäsa na starom kontinente znížiť o polovicu. Chov dobytka podľa odborníka Allana Buckwella už prekročil bezpečnostnú hranicu.
Organizácia zároveň vyzvala Európsku komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré poľnohospodárov prinútia znížiť produkciu. Odporúča aj vyššie zdanenie. Chov dobytka v Európe produkuje príliš mnoho skleníkových plynov a ničí biodiverzitu, píše sa vo vedeckej práci, na ktorej sa podieľal odborník na poľnohospodársku ekonomiku Allan Buckwell. Tlak na tento priemysel sa pritom podľa vedcov bude neustále zvyšovať, pretože globálna populácia rastie a zlepšuje sa kvalita života.