Zostáva necelý mesiac na podanie odloženého daňového priznania
6. 6. 2024
Daňovníci, ktorí si dopriali viac času na podanie daňového priznania, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Opätovné predĺženie lehoty na podanie DP už nie je možné. Priznanie je potrebné nielen podať, ale daň aj zaplatiť, upozornila Finančná správa (FS) SR.
- Lehota na podanie odloženého DP a zaplatenia dane z príjmov uplynie 1. júla 2024, pretože 30. júna je nedeľa. „Finančná správa prijala za zdaňovacie obdobie roku 2023 na dani z príjmov doteraz od daňovníkov viac ako jeden milión daňových priznaní. Ďalších vyše 290.000 daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie DP čaká táto zákonná povinnosť do konca mesiaca, ďalšiu možnosť na predĺženie lehoty na podanie DP už nemajú," uviedla hovorkyňa FS Drahomíra Adamčíková.
- Pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a podal si do konca marca oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, mohol si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, čo je do konca septembra tohto roku. Prípadný daňový preplatok vráti FS daňovníkovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie DP do 30. júna, najneskôr do 10. augusta. Tí, ktorí si predĺžili lehotu na podanie DP, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v riadnom DP podanom v predĺženej lehote. Správca dane musí, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, peniaze vybraným prijímateľom presunúť do troch mesiacov po predĺženej lehote na podanie DP.
- FS pripomenula aj možnosti daňovníkov, ktorí nemajú na zaplatenie dane dostatok financií. Tí môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Správca dane môže jeho žiadosti vyhovieť napríklad v prípade, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných. Ďalším z dôvodov na umožnenie odkladu alebo splátok dane po častiach je, že došlo k poklesu príjmov, a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.
- Tretím dôvodom je, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. FS zváži aj iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť. Daňový subjekt musí v žiadosti jednoznačne uviesť niektorú z podmienok, ktoré určilo Finančné riaditeľstvo SR, na základe ktorej žiada o povolenie odkladu platenia dane/platenia dane v splátkach. Okrem podstatných náležitostí je potrebné v žiadosti navrhnúť výšku splátok a lehotu ich splatnosti, respektíve lehotu odkladu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel dal stop Dankovej dani
3. 4. 2019
Reťazce „daň z potravín“ zatiaľ platiť nebudú. Včera o tom rozhodla Európska komisia, ktorá vydala predbežné opatrenie na pozastavenie zákona o 2,5 percenta vysokom osobitnom odvode obchodných reťazcov z dielne šéfa parlamentu a predsedu SNS Andreja Danka. „Odvod je v súlade s európskou legislatívou bez akýchkoľvek problémov,“ reagoval Danko na rozhodnutie Komisie s tým, že odvod bude ďalej presadzovať. O pár minút neskôr však informoval, že pripraví návrh zákona, ktorým osobitný odvod zruší.
Komisia k zablokovaniu odvodu pristúpila pre obavy, že na Slovensku dochádza k selektívnemu zvýhodňovaniu jednej skupiny maloobchodníkov oproti ich konkurentom. Ak by sa tieto výčitky potvrdili, zákon by bol v rozpore s pravidlami Európskej únie v oblasti štátnej pomoci. „Vzhľadom na predbežné opatrenie Európskej komisie zostáva slovenský zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce síce platný a účinný, nesmie sa však aplikovať. To znamená, že reťazce nebudú platiť mimoriadny odvod,“ vysvetlil Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Dôchodkové stropy si vyžiadajú 140 miliárd
1. 4. 2019
Stovky eur. Aj o toľko nižšia môže byť v dôsledku zastropovania odchodu do dôchodku penzia budúcich dôchodcov. Parlament totiž včera schválil ústavný zákon, ktorý určuje maximálny vek na odchod do penzie na 64 rokov. Na jednej strane sa pod nižšie dôchodky podpíše fakt, že ľudia budú kratšie pracovať. Ako priznali samotní predkladatelia v doložke vplyvov, „dôchodcovia budú síce poberať dôchodok dlhšie, ale v nižšej výške“. Na druhej strane však bude potrebné pokryť zvýšené náklady Sociálnej poisťovne. Ekonóm z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo vypočítal, že ak by sa to riešilo znižovaním penzií, ľudia, ktorí vstúpili na pracovný trh v roku 2017, by mali svoj prvý dôchodok o približne 200 eur nižší ako v prípade, že by sa udržal aktuálny systém.
Ten je však podľa jedného z predkladateľov zákona a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zlý. „My nechceme, aby ľudia zomierali pri stroji,“ uviedol na včerajšej tlačovke s tým, že o nejaký čas by dosiahol vek odchodu do penzie 70 rokov. Aktuálne sa totiž odvíja od priemerného veku dožitia. To však neznamená, že na dôchodku ľudia budú žiť kratšie. Tento systém zabezpečuje, aby sa počet rokov na penzii nezvyšoval nad udržateľnú mieru, ale aby zostal približne na rovnakej úrovni. Smeru sa návrh podarilo schváliť vďaka podpore SNS, ale aj opozičnej ĽSNS a Sme rodina. Návrh taktiež podporili piati nezávislí poslanci. Na to, aby zákon prešiel, však Smeru ešte stále chýbali dva hlasy. Tie mu nakoniec zabezpečila strana Most-Híd, a to napriek tomu, že sa pôvodne vyjadrila, že návrh nepodporí. Zákon začne platiť od júla tohto roka, prvýkrát sa v praxi prejaví po roku 2023.
Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin
28. 3. 2019
Dôchodkový strop je obrovský sociálny počin. Vyhlásil to predseda Smeru-SD Robert Fico na tlačovej konferencii po tom, čo parlament 91 hlasmi schválil ústavné zastropovanie dôchodkového veku.
"Dnešné hlasovanie je ďalším dôkazom toho, že pokiaľ sa kvalitne pripraví návrh zákona, pokiaľ je tu politická trpezlivosť a snaha rokovať, tak sme schopní dosahovať ústavnú väčšinu v témach, ktoré sú pre krajinu dôležité," vyhlásil. Poďakoval poslancom, ktorí za novelizáciu ústavy hlasovali a vyzdvihol schválené zmeny. Okrem dôchodkového stropu upozornil na ústavné zakotvenie inštitútu minimálnej mzdy. "Je to obrovský sociálny pokrok," uviedol s tým, že v ústave sú po novom aj všetky tri piliere dôchodkového zabezpečenia. Za najvýznamnejšiu zmenu ocenil ale práve dôchodkový strop. Poďakoval aj za tlak, ktorý v spoločnosti vytvárali odborári. "Je to veľká spolupráca Smeru-SD, odborov a všetkých poslancov, ktorí zmenu schválili," zhrnul. Do sociálneho systému treba podľa Fica prinášať stabilitu. Dodal, že dôchodcovia musia byť prioritou každej vládnej garnitúry. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy budú môcť ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Zmenu Ústavy SR definitívne schválil parlament. Za jej prijatie hlasovalo 91 poslancov zo 143 prítomných. Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka.
Vyrovnávací príplatok podľa zákona o sociálnom poistení
27. 3. 2019
Zákonom č. 266/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 1. júla 2018 okruh možných poberateľov vyrovnávacieho príplatku rozšírený o poberateľov predčasného starobného dôchodku, v prípade splnenia ostatných podmienok na jeho priznanie.
Na základe uvedeného Najvyšší súd SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR.
Na základe uvedeného sa preto navrhuje zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15 rokov. Uvedený návrh vychádza z platnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj tí starobní dôchodcovia, ktorí nemohli doteraz splniť podmienku 25 rokov výhradne z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia.
Vzhľadom k tomu, že so znižujúcim sa počtom rokov československého dôchodkového poistenia sa spravidla znižuje i negatívny rozdiel medzi súčtom dôchodkov a teoretickým dôchodkom, bude možné na základe aplikácie navrhovanej úpravy v budúcnosti opätovne posúdiť, či je potrebné prijatie ďalšej úpravy.