Zostáva necelý mesiac na podanie odloženého daňového priznania
6. 6. 2024
Daňovníci, ktorí si dopriali viac času na podanie daňového priznania, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Opätovné predĺženie lehoty na podanie DP už nie je možné. Priznanie je potrebné nielen podať, ale daň aj zaplatiť, upozornila Finančná správa (FS) SR.
- Lehota na podanie odloženého DP a zaplatenia dane z príjmov uplynie 1. júla 2024, pretože 30. júna je nedeľa. „Finančná správa prijala za zdaňovacie obdobie roku 2023 na dani z príjmov doteraz od daňovníkov viac ako jeden milión daňových priznaní. Ďalších vyše 290.000 daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie DP čaká táto zákonná povinnosť do konca mesiaca, ďalšiu možnosť na predĺženie lehoty na podanie DP už nemajú," uviedla hovorkyňa FS Drahomíra Adamčíková.
- Pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a podal si do konca marca oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, mohol si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, čo je do konca septembra tohto roku. Prípadný daňový preplatok vráti FS daňovníkovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie DP do 30. júna, najneskôr do 10. augusta. Tí, ktorí si predĺžili lehotu na podanie DP, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v riadnom DP podanom v predĺženej lehote. Správca dane musí, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, peniaze vybraným prijímateľom presunúť do troch mesiacov po predĺženej lehote na podanie DP.
- FS pripomenula aj možnosti daňovníkov, ktorí nemajú na zaplatenie dane dostatok financií. Tí môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Správca dane môže jeho žiadosti vyhovieť napríklad v prípade, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných. Ďalším z dôvodov na umožnenie odkladu alebo splátok dane po častiach je, že došlo k poklesu príjmov, a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.
- Tretím dôvodom je, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. FS zváži aj iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť. Daňový subjekt musí v žiadosti jednoznačne uviesť niektorú z podmienok, ktoré určilo Finančné riaditeľstvo SR, na základe ktorej žiada o povolenie odkladu platenia dane/platenia dane v splátkach. Okrem podstatných náležitostí je potrebné v žiadosti navrhnúť výšku splátok a lehotu ich splatnosti, respektíve lehotu odkladu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pripravujú sa nové pravidlá pre poukazovanie 2 % daní
5. 6. 2009
Rezort financií pripravil novelu zákona o dani z príjmov, ktorou by sa mal zmeniť spôsob poukazovania dvojpercentného podielu dane zaplatenej firmami. Ministerstvo v nej navrhuje postupné znižovanie poukazovaného podielu dane zaplatenej právnickými osobami do roku 2018 až na úroveň 0,5 %.
Podľa novely
firmy budú môcť pri podávaní daňových priznaní za rok 2010 poukázať 2 %
zaplatenej dane len v prípade, ak prijímateľom darujú finančné prostriedky zodpovedajúce 0,5 % zaplatenej dane. V
opačnom prípade budú môcť poukázať v priznaní iba 1,5 %. Rovnaké pravidlá by
mali platiť aj pri podávaní daňových priznaní za rok 2011. V ďalších rokoch by
sa mal podiel zaplatenej dane, ktorú budú môcť firmy poukázať vybranej
organizácii, znižovať až na úroveň 0,5 % v roku 2018. V prípade poukázania pol
percentného podielu zaplatenej dane, však bude musieť právnická osoba zároveň
darovať vybranej organizácii aj finančné prostriedky zodpovedajúce 2 %
zaplatenej dane. V opačnom prípade nebude môcť prostredníctvom daňového
priznania poukázať ani spomínaných 0,5 %.
Podnikatelia si môžu DPH odpočítať aj na autá bez mriežky
5. 6. 2009
Smernica EÚ platná j od 29. apríla umožňuje odpočítavať podnikateľom DPH aj z áut, ktoré nemajú mriežku.
Pri aute, ktoré stojí 25 000 €, čo bola maximálna hranica kúpnej ceny pre šrotovné, by
mohol podnikateľ ušetriť vyše 4700
€. Dotácia na šrotovné bola nižšia o
viac ako polovicu. Samozrejme, týka sa
to len tých podnikateľov, ktorí sú platcami DPH.
Predajcovia, ktorí chcú predávať osobné autá bez mriežky, pri ktorých sa dá
odpisovať DPH, musia o to požiadať
ministerstvo dopravy. Prvým, komu sa to podarilo, je Škoda Auto Slovensko.
Povolenie už dostali aj niektoré značky od Renaultu a jeho dcéry rumunskej
Dacie. Mriežku nedávno zrušili v susednom Česku, vďaka čomu predaj áut v máji stúpol medziročne asi o
pätinu.
Dôchodok už nie je len starosťou štátu
4. 6. 2009
Kto si bude chcieť na penzii udržať svoj štandard, musí na to myslieť už vopred. Okrem toho, čo je určené zákonom, teda povinné odvody, ľudia by mali sporiť či investovať.
Tak, aby v čase, keď už
nebudú schopní pracovať z objektívnych dôvodov, mali príjem v podobe renty,
alebo majetok, ktorý prípadne budú môcť predať, čo by zlepšilo ich finančnú
situáciu.
Základným predpokladom vyššieho dôchodku je
zvýšená ekonomická aktivita občana, ktorá zaručuje vyšší zárobok.
Práve k nemu vedie cesta cez vzdelanie. Ľudia
by sa mali maximálne snažiť uvažovať v dlhodobom horizonte. Investícia do
vzdelania sa vždy vráti. A pri vyššom príjme sa ľahšie hľadajú aj cesty na
prilepšenie si na penziu.
Podľa odborníkov sú dobrými investíciami aj
vlastné bývanie, podpora vzdelania detí, či rôzne pripoistenia.
Priemerná reálna mzda počas roka stúpne
4. 6. 2009
Analytici očakávajú, že počas tohto roka priemerná reálna mzda stúpne. Predpokladajú, že nominálna mzda v priemere za celý rok dosiahne úroveň približne 755 €. Reálne, teda po zohľadnení inflácie, by mzdy v porovnaní s minulým rokom mali vzrásť približne o 2 %.
Rast
bude čiastočne brzdiť pokles zahraničného aj domáceho dopytu. Výnimkou môžu byť
odvetvia, ktoré dokážu zužitkovať stabilitu člena eurozóny a oproti susedným
trhom aj priaznivejšie nastavenie menovej politiky Európskej centrálnej
banky. K poklesu nemusí dôjsť ani v
odvetviach, v ktorých sa nadnárodné koncerny so závodmi vo viacerých krajinách
regiónu rozhodnú pre výhody "eurového" Slovenska pri geografickom
optimalizovaní výrobných kapacít.