Zostáva necelý mesiac na podanie odloženého daňového priznania
6. 6. 2024
Daňovníci, ktorí si dopriali viac času na podanie daňového priznania, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Opätovné predĺženie lehoty na podanie DP už nie je možné. Priznanie je potrebné nielen podať, ale daň aj zaplatiť, upozornila Finančná správa (FS) SR.
- Lehota na podanie odloženého DP a zaplatenia dane z príjmov uplynie 1. júla 2024, pretože 30. júna je nedeľa. „Finančná správa prijala za zdaňovacie obdobie roku 2023 na dani z príjmov doteraz od daňovníkov viac ako jeden milión daňových priznaní. Ďalších vyše 290.000 daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie DP čaká táto zákonná povinnosť do konca mesiaca, ďalšiu možnosť na predĺženie lehoty na podanie DP už nemajú," uviedla hovorkyňa FS Drahomíra Adamčíková.
- Pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a podal si do konca marca oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, mohol si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, čo je do konca septembra tohto roku. Prípadný daňový preplatok vráti FS daňovníkovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie DP do 30. júna, najneskôr do 10. augusta. Tí, ktorí si predĺžili lehotu na podanie DP, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v riadnom DP podanom v predĺženej lehote. Správca dane musí, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, peniaze vybraným prijímateľom presunúť do troch mesiacov po predĺženej lehote na podanie DP.
- FS pripomenula aj možnosti daňovníkov, ktorí nemajú na zaplatenie dane dostatok financií. Tí môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Správca dane môže jeho žiadosti vyhovieť napríklad v prípade, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných. Ďalším z dôvodov na umožnenie odkladu alebo splátok dane po častiach je, že došlo k poklesu príjmov, a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.
- Tretím dôvodom je, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. FS zváži aj iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť. Daňový subjekt musí v žiadosti jednoznačne uviesť niektorú z podmienok, ktoré určilo Finančné riaditeľstvo SR, na základe ktorej žiada o povolenie odkladu platenia dane/platenia dane v splátkach. Okrem podstatných náležitostí je potrebné v žiadosti navrhnúť výšku splátok a lehotu ich splatnosti, respektíve lehotu odkladu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kajmanským ostrovom hrozí zavedenie priamych daní
7. 9. 2009
Vďaka turizmu a statusu daňového raja sú Kajmanské ostrovy pokladané za bohatú krajinu. Tento ostrovný štát v Karibiku však tvrdo zasiahla svetová finančná kríza. Krajina, ktorá je plná bánk a účelových firiem je na pokraji bankrotu. A pretože vláda nemá peniaze, hrozí napríklad zavedenie priamych daní.
Počet turistov, ktorí sú najväčším zdrojov príjmov štátu, sa od začiatku svetovej hospodárskej krízy výrazne znížil. Podstatne v tomto daňovom raji klesol aj obchod s finančnými službami.
Britská vláda navrhuje teraz bývalej kolónii zavedenie priamych daní, aby sa vláda vyhla bankrotu. Vážnosť situácie dokladuje aj list predstaviteľa britského ministerstva zahraničných vecí adresovaný premiérovi Kajmanských ostrovov, v ktorom mu v budúcnosti odporúča zaviesť nové dane.
Zavedenie priamych daní by pre asi 50 tisíc obyvateľov ostrova, ktorí doteraz platili iba nepriame dane bolo novotou. Takáto "daňová sloboda" bola dôvodom, že sa štát stal významným finančným centrom a lákal mnohých majiteľov firiem, ktorí si na ostrove založili účelovú firmu.
V bývalej britskej kolónii v súčasnosti sídli približne 80 000 firiem, z toho 800 poisťovní a 269 bánk. Navyše, viac hedžových fondov nie je registrovaných nikde vo svete. Na každých päť obyvateľov pripadá jeden hedžový fond. Banková licencia na Kajmanských ostrovoch stojí cca 620 000 USD.
K 30. júnu 2009 dlh Kajmanských ostrovov predstavoval podľa mediálnych správ asi 600 miliónov USD. Londýn krajine odmietol poskytnúť záchranné úvery vo výške 465 miliónov USD. Podmienil to predložením plánu na zníženie výdavkov. Blahobyt Kajmanských ostrovov by nemal závisieť od tých, ktorí sa daniam vyhýbajú v iných štátoch.
Premiér Kajmanských ostrovov však zatiaľ odmieta zavedenie priamych daní.
Prisľúbil, že urobí pre zvládnutie terajšej komplikovanej situácie všetko bez toho, aby ohrozil turistický priemysel a finančný sektor.
Premiér tvrdí, že krajine bankrot zatiaľ nehrozí. Jej majetok je vyšší ako dlhy.
Aktivity odborov pri zmiernení dopadov hospodárskej krízy
7. 9. 2009
Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov by sa opatrenia na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy mali odvíjať tromi základnými smermi. Prvým opatrením by malo byť úsilie o obnovu exportu. Druhým významným krokom je rozvoj domácej infraštruktúry a výstavba diaľnic. Tretím dôležitým opatrením by malo byť zvýšenie domácej spotreby.
Tieto tri kroky by mali umožniť zvýšenie miezd a reguláciu cien potravín, aby ľudia za tovarom necestovali do zahraničia. Prezident Konfederácie odborových zväzov to konštatoval v rámci otvorenia letnej školy Paneuropean Regional Council (PERC) - Celoeurópska regionálna rada.
Prezident vyjadril spokojnosť s protikrízovými opatreniami vlády. Veľmi pozitívne hodnotí, že vláda zagarantovala vklady občanov, čím sa finančný sektor stabilizoval. Slovenský finančný trh je zdravý a má určitú likviditu, takže Slovensko má výhodnú pozíciu oproti niektorým európskym krajinám.
Svoje medzinárodné skúsenosti na letnú školu PERC okrem iných prezentovať aj generálny tajomník Medzinárodnej odborovej konfederácie, generálny tajomník Európskej odborovej konfederácie a prezident PERC.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že v čase svetovej hospodárskej krízy je výmena skúseností veľmi dôležitá, nakoľko jej dopad sa najviac dotkol práve zamestnancov, ktorým treba pomáhať, a nutné je prijímať opatrenia na ochranu ich pracovných miest.
Európska letná škola PERC potrvá do 9. septembra. Jej nosnou témou je výmena skúseností z opatrení prijatých na riešenie hospodárskej a finančnej krízy v jednotlivých krajinách Európy. Na podujatí sa zúčastňuje viac ako sto účastníkov z európskych krajín.
PERC ako Paneurópska regionálna rada odborov bola založená 19. 3. 2007 v Ríme.
Pokračujú bilaterálne rokovania o minimálnej mzde
4. 9. 2009
Pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy v budúcom roku sú odborári neoblomní. Ani včerajšie rokovanie sociálnych partnerov u premiéra tak nevyriešilo, koľko budú zarábať približne tri percentá zamestnancov. Rozhodnúť by sa o tom malo budúci týždeň na ďalších, tentoraz bilaterálnych rokovaniach.
Podľa informácií by mal premiér samostatne rokovať s tými, ktorí nechcú ustúpiť.
Republiková únia zamestnávateľov chce ponechať súčasnú výšku minimálnej mzdy, teda 295,50 €. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení aj ministerstva práce by v prípade kompromisného riešenia, čiže rastu miezd na úrovni od troch do štyroch percent, nerobila problémy. Odborári sú ochotní ustúpiť len v tom prípade, ak zamestnávatelia dajú garanciu zamestnanosti. Prezident asociácie zamestnávateľských zväzov takúto garanciu vylučuje.
Daňové úniky
3. 9. 2009
Štát nevyberá na daniach toľko peňazí, koľko by mohol. O koľko peňazí prichádza štátny rozpočet v dôsledku daňových únikov, ukáže analýza, ktorú pripravuje rezort financií.
V budúcom období sa preto rezort chce viac sústrediť aj na zmenu procedúr, ktorú umožnia zlepšiť výber daní a zlepšiť pri výbere daní vymožiteľnosť práva.