Zostáva necelý mesiac na podanie odloženého daňového priznania
6. 6. 2024
Daňovníci, ktorí si dopriali viac času na podanie daňového priznania, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Daňovníci, ktorí si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov o tri mesiace, musia svoju povinnosť splniť do konca júna. Opätovné predĺženie lehoty na podanie DP už nie je možné. Priznanie je potrebné nielen podať, ale daň aj zaplatiť, upozornila Finančná správa (FS) SR.
- Lehota na podanie odloženého DP a zaplatenia dane z príjmov uplynie 1. júla 2024, pretože 30. júna je nedeľa. „Finančná správa prijala za zdaňovacie obdobie roku 2023 na dani z príjmov doteraz od daňovníkov viac ako jeden milión daňových priznaní. Ďalších vyše 290.000 daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie DP čaká táto zákonná povinnosť do konca mesiaca, ďalšiu možnosť na predĺženie lehoty na podanie DP už nemajú," uviedla hovorkyňa FS Drahomíra Adamčíková.
- Pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a podal si do konca marca oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP, mohol si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o šesť mesiacov, čo je do konca septembra tohto roku. Prípadný daňový preplatok vráti FS daňovníkovi, ktorý si predĺžil lehotu na podanie DP do 30. júna, najneskôr do 10. augusta. Tí, ktorí si predĺžili lehotu na podanie DP, môžu poukázať aj podiel zaplatenej dane v riadnom DP podanom v predĺženej lehote. Správca dane musí, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, peniaze vybraným prijímateľom presunúť do troch mesiacov po predĺženej lehote na podanie DP.
- FS pripomenula aj možnosti daňovníkov, ktorí nemajú na zaplatenie dane dostatok financií. Tí môžu požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Správca dane môže jeho žiadosti vyhovieť napríklad v prípade, ak by zaplatením dane bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných. Ďalším z dôvodov na umožnenie odkladu alebo splátok dane po častiach je, že došlo k poklesu príjmov, a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma.
- Tretím dôvodom je, ak by zaplatenie dane zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR. FS zváži aj iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť. Daňový subjekt musí v žiadosti jednoznačne uviesť niektorú z podmienok, ktoré určilo Finančné riaditeľstvo SR, na základe ktorej žiada o povolenie odkladu platenia dane/platenia dane v splátkach. Okrem podstatných náležitostí je potrebné v žiadosti navrhnúť výšku splátok a lehotu ich splatnosti, respektíve lehotu odkladu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Menej benefitov ako vlani
8. 10. 2009
Čoraz menej firiem poskytuje finančné aj nefinančné výhody svojim zamestnancom. Odmeny za posledný rok klesli v priemere o 15 % a dostalo ich o 8 % menej ľudí.
V treťom kvartáli tohto roka odmeny dosiahli priemernú výšku 878 €, čo je o 15 % menej ako pred rokom. Situácia je o niečo lepšia v prípade poskytovania 13. platu.
Jeho výška medziročne vzrástla o 9 % a dostala sa tak na úroveň 802 €.
Pri nefinančných výhodách najviac firmy ubrali na dodatočnom vzdelávaní zamestnancov, nápojoch na pracovisku a flexibilnom pracovnom čase. Najmenej spoločnosti obmedzili príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť.
Celkovo firmy šetrili na všetkých skupinách zamestnancov. Nárast výhod však niektoré firmy zaznamenali výhody v prípade top manažérov. Medziročný jednopercentný nárast zaznamenali dva benefity, notebook aj na súkromné účely a príspevok na dôchodkové sporenie .
V poskytovaní obidvoch druhov výhod zaznamenal textilný a chemický priemysel, maloobchod, médiá a reštaurácie. Najmä menšie spoločnosti do 50 zamestnancov pristúpili k ich škrtaniu.
Tieto údaje vyplývajú z kontinuálneho internetového prieskumu platov, do ktorého sa zapojilo viac ako 101 000 respondentov.
Kontroly odhaľujú nárast čiernej práce
8. 10. 2009
Typickými príkladmi nelegálne zamestnaného človeka sú profesie predavačka alebo čašník. Majú síce pracovnú zmluvu, ale zamestnávateľ za nich neplatí odvody. Vyplýva to z pripravovanej správy o nelegálnej práci za prvý polrok 2009.
Počet nelegálne pracujúcich oproti rovnakému obdobiu minulého roka stúpol. Zmenilo sa aj poradie odvetví, ktoré s čiernou prácou majú najväčší problém. Stavebníctvo vystriedali na prvom mieste veľko a maloobchod, reštaurácie a hotely.
Pri odhaľovaní čiernej práce má pomôcť aj zvýšenie kontrol z Národného inšpektorátu práce. Ten vzrástol oproti prvému polroku 2008 dvojnásobne. Inšpektori odhalili o vyše 15 % viac nelegálne zamestnaných. Dôvodom na zvýšenie počtu kontrol bola aj hospodárska kríza, keďže práve v období krízy možno predpokladať vo zvýšenej miere zneužívanie zamestnancov.
Zamestnávatelia si majú z čoho vyberať, pretože nezamestnaní sú ochotní prijať akékoľvek podmienky. Často si neuvedomujú, že čiernou prácou prichádzajú o dôchodok či podporu v nezamestnanosti.
Pracujúci pred kontrolami neraz utekajú a zamestnávatelia sa odvolávajú na známosti.
Zlúčenie Komunálnej poisťovne a poisťovne Kontinuita
8. 10. 2009
Proces zlučovania ukončili 1. októbra Komunálna poisťovňa a Kontinuita poisťovňa. Zlúčili sa do jedného subjektu so spoločným názvom Komunálna poisťovňa.
Obidve poisťovne patrili medzi členské spoločnosti skupiny Vienna Insurance Group na Slovensku. Týmto krokom sa uzavrel proces integrácie poisťovní, ktorý sa začal v januári tohto roka.
Koncern Vienna Insurance Group je etablovaný na slovenskom poistnom trhu aj prostredníctvom poisťovne Kooperatíva a Poisťovne Slovenskej sporiteľne.
Dane zaplatí tento rok viac daňovníkov
7. 10. 2009
Počet subjektov evidovaných na jednotlivých druhoch daní v roku 2009 vzrástol. Najvýraznejší nárast počtu daňovníkov Daňové riaditeľstvo SR zaznamenalo pri dani z motorových vozidiel, a to o 17,8 % na 288 174 subjektov.
Medziročne vzrástol k záveru prvého polroka tohto roka aj počet platiteľov dane z pridanej hodnoty o 10 % na 194 673 daňovníkov.
Pri dani z príjmov právnických osôb Daňové riaditeľstvo SR zaznamenalo nárast počtu evidovaných subjektov o 8,4 % na 197 976 subjektov a počet subjektov evidovaných na daň z príjmov fyzických osôb stúpol o 5,3 % na 2 562 172 subjektov.
Ku koncu júna 2009 mierne stúpol aj počet platiteľov dane zo závislej činnosti, a to o 0,7 % na 282 916 osôb. Pokles počtu platiteľov o 1,6 % na 38 705 subjektov zaznamenala daňová správa pri dani vyberanej zrážkou.
V rámci právnických osôb vzrástol najviac počet komanditných spoločností, výraznejší nárast bol zaznamenaný aj pri spoločnostiach s ručením obmedzeným a o jedno percento sa zvýšil aj počet akciových spoločností. Poklesol počet verejných obchodných spoločností, počet družstiev a počet štátnych podnikov.